Piesne

Umučenie drahého - Pána Jezu Krista, - jak ho spísal svätý muž. - Ján evanjelista. Ježiš Kristus, Bohčlovek, - múdrosť Otca svojho, - mnohé muky vytrpel - pre hriech sveta zlého. Idúc k Jeruzalemu - ľud mu slávu volal, - spieval mu tam Hosana! - ako kráľa vítal. Ježiš vedel, že ten ľud, - ktorý ho dnes slávi, - premení sa o tri dni - v krvilačné davy . Pilát nechce súhlasiť - so žiadosťou židov; - kričia: Na nás krv jeho - a na našich synov! Odsúdený, zmučený - kráča s krížom z mesta. - Aká hrozná potupa, - aká smutná cesta! Pod krížom tam plakala - jeho Matka milá, - keď už smutná nastala - rozlúčenia chvíľa. Kriste, skrze kríž a smrť - otvorils’ nám nebe, - cestu spásy ukázals’ - ráč nás prijať k sebe!

Ku krížu sa ponáhľam, - lebo inde nemávam - v srdci svojom radosti, - a tam nájdem Matku Pána, - jak je žiaľu odovzdaná, - pohrúžená v trúchlosti. Veľký žiaľ si znášala, - keď si Syna chovala - v opustenej maštali, - ale keď už nepriatelia - chceli zabiť Spasiteľa, - dušu ti tiež ranili. Slnko tiež sa ukrylo, - jak by nad ním trúchlilo, - i zem javí horký bôľ, - všetko v sebe zaplakalo, - hrozný súcit vydávalo, - ale žiaľ tvoj väčší bol. A keď si už docela - muky veľké videla, - ktoré Syn tvoj pretrpel - medzi lotri tam na kríži, - nikto ti žiaľ nepriblíži, - trpelas’ jak Spasiteľ. To ti, Matka žalostná, - moja vina prezlostná - spôsobila nevďačné, - ja som Syna ubičoval, - na kríž hriechmi popribíjal, - ach, ja dieťa nešťastné. Prostredníčka milosti, - daj mi z tvojej trúchlosti, - bych tu s tebou nariekal, - a raz vstúpil už do seba, - pamätal vždy na vlasť neba - a tak hriechy zanechal. Smutná doba pôstna - volá ťa kresťane, - aby si sa díval - na muky Kristove - napraviť chce, - čo diabol pohubil, - keď Adama, Evu - ku hriechu povzbudil.

Čo stanica prvá - tu vyobrazuje? - Ježiša milého, - tebe ukazuje, - ortieľ smrti - on berie na seba, - by od večnej smrti - vyslobodil teba. Keď ortieľ vydali, - hneď vzali Ježiša, - ktorý jak baránok - muky znášal kríža. - Na zranené - rameno kríž dali, - na ceste žoldnieri - ním postrkovali. Pre krvi preliatie - celým telom vädol, - na smrť unavený - ťažko na zem padol, - leží Kristus - pod krížom zomdlený, - bys’ bol v predsavzatiach - svojich posilnený. Na to sa s Ježišom - Mária stretala, - nad jeho trápením - žalostne plakala. - Kto by nemal - s Máriou zaplakať, - Syna i Matičku - spolu poľutovať. Keď videli teda - Krista zomdleného - po mnohom mučení už unaveného, - že nevládze už viac - kríž svoj uvliecť, - Šimona nútili, - by pomáhal kríž niesť. Vidiac Veronika - Krista krvavého, - ručník z hlavy sňala - utrieť mu tvár jeho, - ktorý jej Pán - zas naspäť podáva - a doň tvár vtlačenú - odmenou jej dáva. Keď do brány prišiel, - upadol tam znovu, - posmieva sa zlý svet - v prachu ležiacemu. - Ten pád Krista - pýcha spôsobila, - tá ho neľútostne - na zem povalila. Za bránou s Ježišom - ženy sa stretali, - nad mukami jeho, - prehorko plakali, - vidiac jeho, - krvou sfarbeného, - od katov ukrutných - na smrť vedeného. K hore Kalvárii - keď sa priblížili, - už viacej Pán Ježiš - v sebe nemal sily, - po tretí raz - tu padol zomdlený, - tým najbolestnejším - pádom dorazený. Keď prišli na horu, - na Krista hneď siahli, - a z tela mu odev - razom dolu stiahli, - všetky jeho - rany obnovili - a vyzlečeného - žlčou napájali. Krista strápeného - na kríž položili, - ruky mu a nohy - klincami pribili. - Ach, akú to - preukrutnú bolesť, - ó, človeče, musel - Kristus pre tvoj hriech niesť. A potom do výšky - kríž s Ježišom zdvihli, - až pre veľkú ťarchu - pukali v ňom žily, - tak rozpiaty - visel tri hodiny - nebeského Otca - Syn milý, jediný. Mŕtveho Ježiša - už z kríža zložili, - do lona bolestnej - Matky položili; - ó, aký žiaľ jej srdce cítilo, - pováž, keď ľúbala - Syna mŕtve telo. Napokon Ježiša - vložili do hrobu, - tu pováž si, duša, - pováž v túto dobu, - k čomu ťa smrť - Kristova vzbudzuje, - k čomu obeť jeho - teba zaväzuje. Skončila sa cesta - ku spaseniu sveta, - Syn Boží ju konal, - by ľudstvo zachoval - od večného - ohňa pekelného, - vďaku čaká vrelú - od sveta celého.

Kresťania, sem pospiechajte, - nad mukami rozjímajte, - ktoré za nás trpel Pán, aby svojím umučením - a bolestným usmrtením - vykúpenie získal nám. Ach, Baránka nevinného, - vernej lásky k nám plného - na smrť kríža žiadajú. - Pilát výrok vyslovuje, - lebo ľudí sa strachuje, - keď Nech umrie! volajú. Už Kráľ slávy, Kristus Ježiš, - na ramená berie svoj kríž - bez slovíčka trpkého, - aby dlhy naše splatil - a našiel, čo v raji stratil - hriech človeka biedneho. Ježiš cestou vysilený, - ťažkým krížom obťažený, - na zem padá v slabosti, - a predsa v tej smutnej dobe - nemá nikto k jeho mdlobe - v srdci svojom ľútosti. Ježiš s krížom znova vstáva, - a hľa, s Matkou sa stretáva, - zaronenou slzami, - ó, dve srdcia, tie bez viny, - boli vtedy žalostnými - preniknuté ranami! Vždy viac slabnú sily tela - nebeského Spasiteľa, - už kríž uniesť nemôže, - Šimon k nemu pristupuje, - ochotne sa podvoľuje, - že mu kríž niesť pomôže. Tvár Kristova zapotená, - krvou svätou zarosená, - na ľud krutý pozerá. - Veronika šatkou bielou, - s útrpnosťou, láskou vrelou, - tvár Kristovu utiera. Po druhy raz už Ježiša - k zemi tlačí ťarcha kríža, - na zem padá zomdlený, - slzou jeho zrak sa kalí - a z jeho rán krv sa valí, - ach, celý je strápený. Ježiš zasa sily zbiera, - vstáva s krížom a pozerá - ta na ženy plačúce: - Nad mojimi bolesťami - neplačte, lež nad svojimi - synmi slzte kajúcne! Pozbavený všetkej sily, - po tretí raz Ježiš milý - k zemi klesá skalnatej - hľa, človeče, naše zlosti - bremenom sú tej ťažkosti, - vinou krvi vyliatej. Už sa cesta dokonáva, - nová muka zas nastáva, - keď mu rúcho zvliekajú, - lebo s hroznou ukrutnosťou - a katanskou násilnosťou - zaschlé rany trhajú. Ježiš z rúcha vyzlečený - a na kríži rozostrený - ťažké muky skusuje, - jeho ruky, nohy jeho, - Baránka, ach, nevinného, - rana klincov katuje. Ach, už je Pán sveta, žitia, - plný bôľu, krvi, bitia, - na kríži povýšený, - Otcu ducha odovzdáva, - tak svoj úrad dokonáva, - aby svet bol spasený. Ježišovo sväté telo, - čo za nás na kríži pnelo, - z kríža dolu skladajú, - v Máriino sväté lono, - kde spočinúť malo ono - so žiaľom ho vkladajú. Vykúpenie dokonané, - telo Krista pochované - v novom skalnom hrobe je, - ale v hrobe neostalo, - na tretí deň slávne vstalo - a jak slnko sa skveje. Ó, Ježišu milostivý, - by sme boli večne živí, - smrť si za nás podstúpil, - daj, by plní povďačnosti - kráčali sme cestou čnosti - lebo si nás vykúpil.

Ó, hlava ubolená, - ranami pokrytá, - ó, božská hlava, tŕním - tak strašne obvitá, - ó, hlava, hodná úcty - a venca iného, - buď slzou pozdravená i od mňa hriešneho. Tvár tvoja krásna zbledla - i ústa v žalosti - a celá krása zvädla - v smrteľnej úzkosti, - no, tvoja trpezlivosť - zrie z tvojho pohľadu, - ty hriešnikov chceš blažiť, - dať im milosť svätú. Ach, Pane, čo všetko si - ty trpel na zemi, - to všetko som zavinil - ja, hriešnik neverný. - Všetko to zaslúžil som - ja hriechmi svojimi. - Ó, Kriste milosrdný, - mne zotri zločiny. Pod krížom, Pane, chcem stáť - vždy v duchu pokory - a srdce moje k tebe - tak láskou zahorí, - ťa nikdy neopustí - a v smrti hodine - sa s vierou pevnou k tebe - naveky privinie. Zo srdca tebe vzdávam, - ó, Kriste Ježišu, - za bôle smrti horkej, - povďačnosť najhlbšiu. - Daj, by som tebe verným - bol stále v živote, - kým duša z môjho tela - do neba nevojde.

Rozjímať o umučení - do chrámu sa zoberme, - veď Boh toto tak si cení - ako v Jeruzaleme. Podlý Pilát výrok smrti - nad Ježišom vynáša - koľko ráz hriech čnosti škrtí - v krutých rukách Judáša! Strhli k ranám prischlý šarlát, - vlastné rúcho dali mu - veď ho s krížom každý mal znať, - hoc’ tvár nežne nevinnú. Krv z rán siakne, - keď len hne sa - Ježiš slabne, padá v prach, - ten, čo svety stvoril, klesá, - bys’ ty obstál v nehodách. A tu uzrie svoju Matku - Ó, jak smutné stretnutie! - Že ty nectíš matku svoju, - za to trpí muky tie. Ký div, že mu klesli sily, - že ich zlomil toľký trest - a tak teda prinútili - Šimona kríž pomôcť niesť. Z tváre šatkou Veronika - utiera mu krv a znoj, - krvou, čo do šatky vniká, - nakreslil Pán obraz svoj. A keď došiel k mestskej bráne, - Ježiš padol druhý raz, - tvoj hriech vždy mu sily láme, - i keby ťa žehnal zas. Za bránou žien zástup celý - plače v smutnom záchvate. - Nie mňa, vraví Kristus, deti - svoje oplakávajte. A v tom veľkom umučení - jak vosk v ohni mäkne sval, - padá Ježiš premilený, - kat ho kope, aby vstal. Pozri, ako na Golgote - driapu šaty z Ježiša. - Smilstvo páchaš osamote? - Moc ťa stresce najvyššia. Klin, čo trhá kosti, svaly, - tupo vbíja kladivo, - rany pália, krv sa valí, - ľuďom v srdci je clivo. A včuľ zdvihnú s ním kríž hore, - rany sa mu otvoria - krv kríž farbí jak svit zore, - v zberbe hnev, zlosť zahoria. Skonal. Z kríža sňali telo, - dali Matke do lona. - Nezhreje ho, zmeravelo, - hoc’ vrelo ho objíma. Neberte mi Syna z lona, - nedávajte do hrobu! - Hrobu patrí ten, kto skoná. - Zastav, Matka, žalobu! Kto za spásu svojich bratov - všetko, čo má, venuje, - tomu Pán Boh žiarou zlatou - v nebi miesto daruje.

Ježiš Kristus slávne vchádza - na oslici do mesta, - jasavo ho ľud sprevádza, - preradostná to cesta. - Vítajú ho slávospevmi, - ozdobení palmami, - kade idú, všade kladú - rúcho jemu pred nohy. - [:Hosana Synovi Dávida! - volajú, ako ho uvidia. - Hosana! aj my dnes spievame, - Hosana! Kristovi voláme.:]

Kráľ neba, zeme - na oslici kráča - k Jeruzalemu, - jak to Písma značia. - Šli mu naproti - s úctivosťou všetkou - as láskou veľkou. Vítali slávne - vladára a kráľa, - spievaním krásnym - oslávili Pána. - Blahoslavený, - ktorý kráčaš k bráne, - láskavý Pane! Niektorí z ľudu - hádzali mu palmy - a pred ním v úcte - na kolená padli, - stlali pod nohy - rúcho mu na cestu, - keď išiel k mestu. Dieťatka male, - ratolesti niesli - a v chráme Božom, vítajúc ho, riekli: Isto tento je, - ktorý na zem stúpil, - by ľud vykúpil. Poddané sú mu - zástupy a tróny, - na slávu sa mu - zem a nebo kloní. - Všetci jasali - Hosana, ti, sláva! - Vítali Pána. Neboj sa už viac, - ty sionská dcéra, - diabolskú chytrosť, - premohla už viera. - Kráľa, prišlého - na oslici, vítaš, - jak v Písme čítaš. Velebnosť svätú - pozdravuje zástup, - na ktorú v raji - Pán Boh dal nám prísľub, - že sa zjaví nám - a tak sa k nám zníži - umrie na kríži.

Kriste, Kráľu, tebe znejú - našej piesne pochvaly, - tebe hlasy pacholiatok - Hosana! - dnes spievali. Teba Kráľom svojím zveme, - Dávidov Syn vznešený, - k nám prichádzaš v mene Pána, - Kriste, Kráľu slávený! Teba slávi s citom vďakou - v nebi svätých duchov zbor - i zástupy smrteľníkov - a na svete každý tvor. Deti v cestu stlali palmy - pri tom tvojom príchode, - my spievame úcty žalmy - v tomto svojom sprievode. Oni ti tam slávu vzdali, - keď si k mestu pospiechal, - my ťa ctíme piesňou chvály, - veď si náš Boh, večný Kráľ. Prijímal si milo chválu - milo prijmi i náš hlas, - milostivý, dobrý Kráľu, - daj nám milosť a nás spas!

K večeri sa zbližuje, - ó, kresťania, s pobožnosťou, - k oltáru pristupujte, - zve vás Ježiš s úprimnosťou - [:k stolu, pri ktorom seba - dáva za pokrm z neba.:] Tak, hľa, nás Pán miloval - z nesmierneho zmilovania, - to, čo na smrť venoval, - telo, dal v dar požívania. - [:Chcel nas urobiť šťastných, - zásluh smrti účastných.:] V prevelebnej Sviatosti - z lásky veľkej kým dokonal, - prehojný on milostí - poklad svojim verným podal, - [:kto ju hodne prijíma, - slasti večné - prežíva.:] Moc hodného prijímania - v láske božej utvrdzuje, - úklad diablov rozháňa, - zlé žiadosti oslabuje, - [:napomáha v slabosti, - dodáva nám milosti.:] Poďte už s dôvernosťou, - ó, kresťania spravodliví, - priblížte sa s radosťou, - v láske v Krista vždy horliví, - [:prijmite chlieb nebeský, - pravý pokrm anjelský.:] Toto je ten chlieb Boží, - ktorý dušu posilňuje, - svätú milosť v nás množí, - večnú spásu udeľuje, - [:pristúpte len z vrúcnosti - k tomu zdroju milosti.:]

Prápor Kráľa slávne veje, - tajomstvo sa z kríža skveje; - Pán sa smrti dnes podrobil, - smrťou život nám vydobyl. Jeho bok bol prebodnutý, - vzal ten spôsob smrti krutý, - by zmyl hriechy sveta zlého - krvou, vodou vyšlou z neho. Stalo sa, čo v dávnej dobe - prorokoval Dávid zbožne; - Sám Boh, - večnej slávy knieža, - vládu sveta prevzal z kríža. Strom ty krásny a žiadúci, - ty kráľ stromov nehynúci - dostal sa ti osud blahý, - na tebe pnel poklad drahý. Dnes ti bola povesená - na ramenách sveta cena, - rozpiate na tebe telo - za nás hriešnych bôľne pnelo. Vitaj, krížu, nádej istá, - v tej bolestnej dobe Krista, - rozmnož svoje v nás milosti - z hriešnych zotri neprávosti. Ó, Trojica, Božstvo večné, - chváľ ťa nebo, zem srdečne! - Dal si slávu krížu, Pane, - nech sa našou spásou stane!

Dokonané je! Smrť plesá, - Kristu svätá hlava klesá, - v mdlobách ducha vypúšťa. - Skončená je kríža cesta, - duch sa nesie v nebies miesta - a svet tento opúšťa. Kalvárie zem stenala, - znak zármutku svojho dala, - triasla sa v tej hodine. - Krása, sláva ľudstva zhasla, - pred ktorou sa moc zla triasla, - v skalnom hrobe spočinie. Božskou on sa skvel jasnosťou, - miloval svet s láskavosťou, - dobrodenia robil vždy, - napomáhal slabých, biednych, - očisťoval všetkých hriešnych, - preto skonal na kríži. Na presvätý kríž pozrite, - iste bôľom zakvílite, - Ježišovi ctitelia! - On nás v srdci verne choval, - za nás život obetoval, - plače za ním zem celá. Láska nebeská skonala, - zem sa triasla, pukla skala, - slnko stalo v temnosti. - Žitia Pán sa smrti poddal, - Bohu Otcu dušu oddal, - smútime tu v žalosti. Telo, jeho už presväté - priateľmi je z kríža sňaté, - skrvavené mučením - drahou masťou pomazané - v skalný hrob je pochované - s veľkým plačom, kvílením. Spočiň, Kriste náš, v tej dobe - v svojom tmavom, tichom hrobe, - Kriste, na smrť mučený! - Dosť už tvoje drahé telo - bolestí, múk, rán trpelo, - by človek bol spasený. Podával si nám pomoci, - ako víťaz v tmavej noci - z mŕtvych vstaneš vznešený. - Ozdobený nebies žiarou - svetu zjavíš živou tvárou, - že si Pánom na zemi. Pane náš milý, ó, Kriste, - zachovaj v nás srdce čisté, - od všetkej nás zlosti chráň, - by sme zbožný život mali, - teba vrúcne milovali - milosti daj k tomu nám! A keď bude zas po boji, - daj, nech duch tvoj uspokojí - duše naše žíznivé, - nech sú k tebe uvedené, - slávou neba obdarené, - s tebou v svätom spojive.

Ó, ľude môj, národe môj, - azda som ja nepriateľ tvoj, - že ma na smrť odsudzuješ - a života pozbavuješ? Z Egypta som ťa vyviedol, - do Kanánu ťa priviedol, - tys’ ma vyhnal, Kráľa svojho, - z kraja, miesta presvätého. Ja som ti dal berlu do rúk, - mne ty za to hrozný trest múk. - Ja som ti dal hodnosť trónu - a ty z tŕnia mne korunu. Ukrutne som Egypt trestal, - aby teba trápiť prestal, - tys’ mi za to zradu koval, - ukrutne si ma bičoval. Faraón ťa chcel obklopiť, - vojsko som mu dal potopiť, - a ty si ma k zlej náhrade - zradil zlostne v kňazskej rade. Otvoril som ti ja more, - zdvihol vlny jak múr hore, - vodil som ťa stĺpom jasným, - tys’ smrť žičil krikom hlasným. Ja som teba všade vodil, - more s tebou som prebrodil, - tys’ mi v srdce piku vrazil, - vodu s krvou mi vyrazil. Štyridsať liet som ťa vodil, - mannu som ti z neba hodil, - dal som ti aj zem prehojnú - a ty páchaš zradu zbojnú. Kŕmil som ťa živou mannou - a napájal vodou skalnou, - ty si mi ocot podával, - keď na kríži som skonával. Proti zlému som ťa chránil, - tys’ mi celé telo ranil, - ty si octom ma napájal, - v žízni horkú žič podával. Ja som sa za teba modlil - celý čas len v mukách brodil, - tys’ ma tupil, mne sa rúhal, - všetky zlosti na mňa luhal. Ja som horkú smrť podstúpil, - by som ťa, ľud svoj, vykúpil, - za hriechy čin už pokánie - večné minie ťa trestanie.

Umučený Kristus Pán - z kríža na svet hľadí, - krv mu kvapká z bôľnych rán, - dušiam lásku radí, - umučený Ježiš môj, - vidíš hriešnosť moju, - chorú dušu, prosím, zhoj, - daj mi lásku svoju! Toľké muky, bolesti - trápia Krista Pána, - ľudské hriechy, neresti - Ježiša vždy rania, - každý ľutuj Ježiša, - ktorý z kríža hľadí, - jeho oči rozlíšia, - dobrých od zlých rady. Umučený Kristus Pán, - pozeráš aj na mňa, - moja ľútosť, ktorú mám, - pravá je, nie klamná, - umučenie tvoje si - cením zbožne, verne, - hľaďže na mňa, Najmilší, - žitím veď ma pevne!

Pozri, biedny, ó, človeče, - z Krista Pána jak krv tečie! - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Jak je hrozne potupený - a od všetkých opustený. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Ach, človeče, spomni na to, - že si popol len a blato. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Božský zákon prestupuješ - a Bohu sa prehrešuješ. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Muky znášal on pre teba, - prijatý bys’ bol do neba. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Ty zapieraš cesty jeho - a držíš sa ešte zlého. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Svetskú márnosť obľubuješ, - svojho Boha nemiluješ. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Rozkoše a márnotratnosť - užívaš na božiu žalosť. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] A keď hriechy neopustíš, - večne muky trpieť musíš. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] Hľaď na rany Krista Pána, - ony sú do nebies brána. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:] By nás spasil, prišiel z neba, - hriechy sveta vzal na seba. - [:Oplačme ho, - oplačme ho, - Ježiša milého.:]

O tajomstvách umučenia - nášho Spasiteľa - rozjímajúc, premýšľajúc - duša sa nám chvela. - Kto by slzy tu neronil - a pred Kristom sa nesklonil, veď na kríži za nás mrela - jeho láska vrelá. Ty si trónil nad oblohou, - kade slnko pláva, - nebo a zem preplňuje, - Kriste, tvoja sláva. - Zostúpil si v biedu sveta, - nového si zažal svetla, - aby hriešne ľudstvo k nebu, - nestratilo práva. Rozjímania tie bolestné - Kriste, prijmi vďačne, - ach, stoj pri nás, keď sa s telom - duša lúčiť začne. - Nedaj prístup satanášu, - prijmi dô rúk dušu našu, - ako Otec prijal tvoju, - keď si umrel vďačne.

Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Na potechu všetkých hriešnych. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Ktorý ťažkú smrť podstúpil. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Aby hriešnych nás vykúpil. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Ku hrobu tri Márie šli. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Drahé masti ony niesli. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Anjela tam uvideli. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Od neho sa dozvedeli. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Že Kristus Pán dnes z mŕtvych vstal. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Jak pred smrťou to zvestoval. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Preto plesaj vo dne v noci. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Že Kristus vstal v svojej moci. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Všetci teda prespevujme. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! Česť a chválu mu vzdávajme. - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho! - Aleluja, chváľme Boha, - Boha svojho!

Aleluja, radujme sa, - Kristus Ježiš z mŕtvych vstal. - Rozpadla sa skala hrobu, - z mŕtvych vstal dnes kráľov Kráľ. - Spasiteľa privítajme, - vrúcne vďaky vzdávajme. - Aleluja, radujme sa, - Kristus Ježiš z mŕtvych vstal! Aleluja, chvála planie - z prenesmiernej výsosti, - Ježišovo zmŕtvychvstanie - zmietlo pekiel mocnosti. - On je slávny Vykupiteľ, - milostivý Spasiteľ. - Aleluja, chvála planie - z prenesmiernej výsosti. Aleluja, z hrobu Pána - skvie sa viery víťazstvo, - ktoré Kristus zmŕtvychvstaním - vydobyl pre kresťanstvo. - To je základ viery Krista, - oslávenia doista. - Aleluja, z hrobu Pána - skvie sa viery víťazstvo. Aleluja, obeť čistá - koná sa na oltári, - prijmi ju, ó, Bože veľký, - s ľúbeznosťou na tvári. - Daj, nech táto obeť naša - duše k nebu povznáša. - Aleluja, obeť čistá, - koná sa na oltári. Aleluja, svätý Boh náš, - teba vrúcne vzývame, - vzkriesenému z mŕtvych Kristu - Svätý, svätý! - spievame. - Sláva jeho zmŕtvychvstania - hodná nášho plesania. - Aleluja, svätý Boh náš, - teba vrúcne vzývame.

Ježiš Kristus, Spasiteľ náš, - smrť premohol za nás, - slávne z mŕtvych vstal, - tým zlosť prekonal. - Aleluja, aleluja, aleluja. Sám bez hriechu sa narodil, - z hriechu vyslobodil, - s Otcom zmieril nás - Vykupiteľ náš. - Aleluja, aleluja, aleluja. Oslavujme zmŕtvychvstanie - tvoje, Kriste Pane: - česť ti vzdávame, - vrúcne spievame. - Aleluja, aleluja, aleluja. Jezu Kriste, Spasiteľu, - vyslyš Cirkev celú, - skrz jej vedenie - daj nám spasenie. - Aleluja, aleluja, aleluja.

Kristus celý zranený, - na kríži umučený, - od skonania dňa tretieho - slávne vstáva z hrobu svojho. - Aleluja, aleluja! Dáva nám uistenie, - skrze svoje vzkriesenie, - že jak on vstal, tak vstaneme - a naveky žiť budeme. - Aleluja, aleluja! Kriste z mŕtvych vzkriesený, - by bol človek spasený, - daj, nech tvoje zmŕtvychvstanie - privedie nás k tebe, Pane! - Aleluja, aleluja! Daj nám povstať z necnosti, - z hrobu našich hriešností, - daj nám svoje požehnanie, - v nebi večné oslávenie. - Aleluja, aleluja! V dobrom pevnú stálosť daj, - k spáse duše pomáhaj, - a po tela zmŕtvychvstaní - otvoriť ráč nebies brány. - Aleluja, aleluja!

Pán Boh všemohúci - z mŕtvych vstal žiarou skvúci. - Kyrie eleison, - Kriste eleison! - Pobožne mu zaspievajme, - Pána Boha vrúcne chváľme. - Ó, zdravas’, Panna Mária! Večný, mocný Pane, - obeť ti predkladáme. - Kyrie eleison, - Kriste eleison! - Vzkrieseného tvojho Syna, - svätú obeť chleba, vína. - Ó, zdravas’, Panna Mária! A na zemi pokoj ľuďom, - bo zvíťazil Boh nad bludom, - brány nebies otvoril nám - Kristus Pán. Pokoj pravý nám zvestoval - učeníkov pozdravoval: - Pokoj svoj vám ja dnes dávam, - pokoj vám. Ó, Baránku náš nevinný, - ktorý snímaš sveta viny, - milostivo zhliadni na nás, - vyslyš nás! Verme v Otca najmocnejšieho, - Stvoriteľa sveta celého - i v Ježiša Boha večného. Počatého z Ducha Svätého, - z Panny na svet narodeného, - preukrutne umučeného. Na tretí deň z mŕtvych vstalého, - Cirkev svätú spravujúceho - a naveky osláveného.

Pane mocný, Pane večný, - Stvoriteľu, všetko spravujúci, - Bože, Otče dobrý, - ty si všetkej chvály hodný - a stvorenie milujúci. Všetkým ľuďom Písma velia - Spasiteľa uctiť na výsosti. - Zhliadni na nás z neba, - prosíme dnes vrúcne teba, - tu, v údolí smrteľnosti. Duchu Svätý, tej podstaty - ako Otec a Syn: v Božstve jednom, - ty si naša nádej, - v duše, v srdcia svetla nalej, poteš nás v žití prebiednom.

Ó, slávny deň s Kristom víťazom - radujme sa, veseľme sa v ňom. - Dnes je slávne vzkriesený - Kristus, náš Pán, - je oslávený, - Pána Boha chváľme: Aleluja!

Plesaj, všetko stvorenie - dnes vstal z mŕtvych tvoj Pán; - prestalo už smútenie, - svätá radosť, príď k nám! - Trápenie už prešlo, - potešenie nadišlo, - plesaj, Cirkev celá! Svätí patriarchovia, - plesajte v radosti, - verní boží sluhovia, - vyjdite z temnosti. - To, čo ste žiadali, - šťastne ste i dočkali: - spasenie nám prišlo. Radujte sa nebesá, - otvárajte brány, - dnes nebeský Kráľ plesá: - Kristus, víťaz slávny. - Vykúpených vedie, - plesajúcich vovedie - do večnej radosti. O nebeské slniečko, - svieťže dnes jasnejšie, - krásne nebies ty očko, - hľaďže dnes veselšie. - Teš sa zo vzkriesenia, - keďs’ trúchlilo z trápenia - Stvoriteľa svojho. Teš sa, každý tvor zeme, - teš sa zo vzkriesenia, - zemské, morské ty plemä, - vzdaj sa už kvílenia: - Vítaj Pána svojho, - z mŕtvych nám vzkrieseného, - Víťaza slávneho.

Priblížil sa deň radosti, - deň preveľkej veselosti, - keď Kristus Pán z mŕtvych vstáva - a prázdny hrob zanecháva. - Aleluja, aleluja, aleluja! Smrťou, svojou smrť premáha, - moc diablovi z rúk vymáha, - skrze svoje zmŕtvychvstanie - dokonáva vykúpenie. - Aleluja, aleluja, aleluja! Preto všetci sa radujme, - celým srdcom prespevujme: - Za preveľkú lásku Pána - nech mu je vždy česť vzdávaná. - Aleluja, aleluja, aleluja! Z hrobu starých hriechov vstaňme, - všemožne sa nových chráňme. - Kroťme v sebe zlé žiadosti, - nezriadené náklonnosti. - Aleluja, aleluja, aleluja! V čnostiach sa vždy cvičievajme, - dobré skutky konávajme, - by sme s Kristom po vzkriesení, - tešili sa v oslávení. - Aleluja, aleluja, aleluja!