Piesne

Mizerere, mizerere, - ach, zmiluj sa nado mnou! - Skrze svoju veľkú milosť - a nesmiernu dobrotivosť - ukáž, Bože, - v túto chvíľu - otcovskú tvár ku mne milú. - Mizerere, mizerere, - ach, zmiluj sa nado mnou! Mizerere, zbav ma zlosti - a všetkých neprávostí, - ktoré srdce mi ranili - a svedomie poškvrnili. - Ráč mi z duše hriechy zotrieť - a jej rany liekom potrieť. - Mizerere, zbav ma zlosti - a všetkých nepravostí. Mizerere, daj milosti, - odpusť mi neprávosti! - Pamätám sa na priestupky - a na svoje hriešne skutky, - ktoré srdce moje trávia - a svedomie veľmi trápia. - Mizerere, daj milosti, - a odpusť mi neprávosti! Mizerere, ó, môj Bože, - ach, ktože mi spomôže? - Ty sám, preto ti zjavujem, - hriech svoj želiem a ľutujem, - že som hneval predobrého - Otca svojho láskavého. - Mizerere, ó, môj Bože, - ach, ktože mi spomôže? Mizerere, hľaď z výsosti - na mňa v mojej hriešnosti - Keď ma moja mať zrodila, - už sa vo mne zlosť javila, - v celom žití hriechy množím - a rúham sa pravdám Božím. - Mizerere, hľaď z výsosti, - na mňa v mojej hriešnosti! Mizerere, veď k životu, - dúfam v tvoju dobrotu. - Tvoje slová ma vzbudzujú - a nádeje mi sľubujú. - Ach, buď ku mne dobrotivý, - pre krv Krista milostivý. - Mizerere, veď k životu - dúfam v tvoju dobrotu.

Môj milý Ježišu, - rajská slasť pre dušu, - skrz svoje mučenie - získals’ nám spasenie. - Ó, dobrý Ježišu, mučený Ježišu, - ó Ježišu! Neľutoval seba, - zostúpil k nám z neba, - trpkú smrť podstúpil, - aby nás vykúpil. - Poslušný Ježišu, - láskavý Ježišu, - ó, Ježišu! Za mňa si krv potil, - v zármutku sa topil, - vidiac tu sveta zlosť, - premnohú neprávosť. - Stiesnený Ježišu, - predobrý Ježišu, - ó, Ježišu! Hľa, už zviazaného, - Ježiša milého - po zemi váľajú, - na posmech dávajú. - Zviazaný Ježišu, - môj sladký Ježišu, - ó, Ježišu! Dal si sa davom vliecť - jak biedny zločinec, - Pilát ťa odsúdil, - aby ťa potupil. - Zhanený Ježišu, - môj milý Ježišu, - ó, Ježišu! K stĺpu priviazaný - ukrutne šľahaný, - ranami pokrytý, - bol si ťažko bitý. - Ranený Ježišu, - môj dobrý Ježišu, ó, Ježišu! Tak hrozne mnoho rán - dostal nebeský Pán. - Ukrutne strýznený - už leží na zemi. - Strýznený Ježišu, - môj sladký Ježišu, - ó, Ježišu! Korunu tŕňovú - bolesti obnovu, - do hlavy vtlačili, - krvavo zranili. - Bolestný Ježišu, - môj dobrý Ježišu, - ó, Ježišu!

Múdrosť Otca večného, - Boží Syn premilý, - Boh človek je zajatý o polnočnej chvíli. Svojimi opustený, - Judášom zradený - Ježiš, Boh Syn nevinný, - k súdu je vedený. Pána v prvú hodinu - k Pilátovi vedú, - falošne ho obvinia, - z pomstivého jedu. Po hlave ho šľahajú, - ruky mu zväzujú, - jak už prorok povedal, - na tvár svätú pľujú. A pri tretej hodine - Ukrižuj! volajú, - pred Pilátom šarlát mu - na plecia dávajú. Na hlavu mu korunu - z ostrých tŕňov tlačia, - kladú kríž na ramená - a Pán k vrchu kráča. O šiestej je pribitý - na kríž v hroznej trýzni - a žlč musí okúsiť, - keď v bolesti žízni. S lotrami je na kríži, - podobný zlosynu, - a odpúšťa lotrovi, - kajúcemu vinu. O deviatej hodine - Pán sa s telom lúčil, - Otče! k Bohu volajúc, - dušu mu poručil. Tu vojak mu do boka - kópiu zarýva, - zem sa chveje a slnce - tvár svoju zakrýva. A keď sa noc schýlila, - z kríža sňali telo, - ktoré za nás hriešnikov - toľko vytrpelo.

Narieka žalostne - Matička bolesti - nad svojím Synáčkom, - Kráľovná milosti. - [:Ach, pozdravujte, - úprimne ľutujte - Matičku Kristovu.:] Narieka, že Syn pnie - na kríži nevinne, - že vidí Synáčka - v posledne] hodine. - [:Ach, pozdravujte, - úprimne ľutujte - Matičku Kristovu.:] Pre zlého hriešnika - ukrutne zmučený - Kristus Pán už z kríža - je mŕtvy zložený. - [:Ach, pozdravujte, - úprimne ľutujte - Matičku Kristovu.:] Presvätú mŕtvolu, - posiatu ranami, - Matička umýva - svojimi slzami. - [:Ach, pozdravujte, - úprimne ľutujte - Matičku Kristovu.:] Ó, hriešny človeče, - pre tvoje spasenie - Matka aj so Synom - znášajú trápenie. - [:Ach, pozdravujte, - úprimne ľutujte - Matičku Kristovu.:]

Ó, Ježišu môj zranený, - od rán hrozne utrápený, - dušu svoju si vydal, - za nás život z lásky dal. Tam si svätú krv vylieval, - bys’ nás z hriechov ňou umýval, - tam je poklad zložený, - môžeme byť spasení. Ty si umrel, by som ja žil, - ty si za mňa dlhy zložil. - Ty si trpel nevinný - za nás, naše zlé činy. Kriste, láska prevznešená, - hriešnej duše drahá cena, - kiežby mohol za teba - tiež krv vyliať zo seba. Keby sto sŕdc v sebe nosil, - ešte by som o viac prosil, - by som ťa viac miloval, - tebe sa odsluhoval. Odstúp, odstúp, svetská márnosť, - Ježiš moja všetka radosť, - on je pre mňa zranený, - na kríži usmrtený. Teba živý všade hľadám, - s tebou umrieť ja si žiadam, - Ježiš, moje spasenie - a všetko potešenie! Amen, amen, ó, môj Pane, - daj, čo žiadam, nech sa stane - Ráč ma do rán svojich skryť, - by som mohol s tebou byť.

Ó, hriešnici prešťastliví, - vám sa život otvára, - hľa, za vás už dobrotivý - Bohočlovek umiera! - Predrahý náš Vykupiteľ - on je milý náš Spasiteľ, - on pre nás rád umiera. Ľudstvo v raji had poranil, - zviedol k hriechu človeka, - Boží Syn ho zas obránil, - jeho láska odveká. - Za to nech je vďaka Bohu, - že k nám prišiel z neba dolu - premilený jeho Syn. Ach, jak hrozné to mučenie, - pichá hlavu tŕň Krista, - veľká muka a trápenie - krutú bolesť mu chystá, - sväté nohy, sväté ruky, - trpia preukrutné muky, - hroznú bolesť doista. Výrok smrti je zrušený, - víťazstvom prespevujme, - život hriešnym je vrátený, - Bohu za to ďakujme! - Nad diablom už Pán zvíťazil, - jeho vládu, hriech porazil, - Boh Otec je zmierený.

Ó, môj Bože láskavý, - kdeže nájdem úľavy, - srdcu svojmu pokoja? - [:V tom nešťastnom, klamnom svete - len osídla, zlosti siete, - rany sa tu nezhoja.:] Kto podoprie ma v mdlobe, - balzamu dá útrobe, - kto ponúkne blaha kvet? - [:Ach, ja smutný, biedny veľmi, - obklopený nepriateľmi! - Pomoci, ach, nikde niet.:] Ó, velebný krížu ty, - na ňom visí napnutý - žalostný môj Spasiteľ. - [:V skrúšenosti k tebe kráčam, - v slzách bôľu oči máčam, - súžnych lekár, tešiteľ.:] Prevládal si pekla moc, - rozohnal si chmúrnu noc. - Pane, svetlo zblúdených! - [:Ty si dobro, duší krása, - tvoja nemosť lásku hlása, - uzdrav, ukoj trápených.:] Ó, vytrhni z pút, okov - hriechu krušných otrokov, - tiahni, tiahni ľud k sebe! - [:Dožič mieru, prúd milosti, - mannou blaha nás uhosti, - otvor jasné nám nebe.:]

Omša svätá, obeť zmierna, čistá, - ktorá pripomína muky Krista. - Keď sa omša započína, - myslím, Ježiš trpieť, že počína. Olivová hora prvá bola, - kde sa zdvihla obeť lásky, boja. - Tu sa Ježiš vrúcne modlil, - v smrtnom boji v pote, v krvi brodil. Kňaz kráča napravo k epištole. - Annáš sedí a súdi pri stole. - Už sa strojí, už sa chystá, - jak by odsúdiť mal k mukám Krista. Krista ako lotra zviazaného, - kyjakmi a prútmi ubitého, - vedie zástup pred Kajfáša, - haní, tupí svojho Mesiáša. Keď zaklínal Kajfáš Krista Pána, - Peter ho zapieral až do rána, - mnohí, najmä dievka istá, - vravela mu, že je priateľ Krista. A keď kohút trikrát sa ozýva, - Kristus sa na Petra smutne díva; - Peter plače a horeká, - nad krivou prísahou on narieka. Kalich sluha Pána včuľ odkrýva - a chlieb obetujúc Otca vzýva, - kalich s vínom zas prikrýva, - prikryjúc ho, ruky si umýva. Predstavuje Krista premilého, - jak ho vyzliekajú z rúcha jeho, - jak ho k stĺpu priväzujú - a jak preukrutné ho bičujú. Tak bol Kristus hrozne zbičovaný, - že už na ňom boli samé rany, - predsa Pilát sa domnieva - nie je vinný, ruky si umýva. Keď kňaz Svätý, svätý, svatý vraví, - vyhlasuje zástup neláskavý - Krista smrti za hodného; - Ukrižuj volá a zabiť chce ho. K pozdvihovaniu sa kňaz už chystá, - kati pripravujú kríž pre Krista; - nad kalichom kňaz má ruky, - Kristus nesie kríž svoj plný muky. Sväté telo kňaz už pozdvihuje, - ľudu k poklone ho ukazuje, - Pán na kríži je rozpätý, - medzi lotrami pnie Boh náš svätý. Nato hneď kňaz kalich pozdvihuje, - že je v ňom krv Krista, oznamuje, - ktorá sa z rán vylievala, - aby sa ňou duša čistou stala. Účastných nás učiň vykúpenia, - aby sme ním dosiahli spasenia, - veriacim buď milostivý - a v očistci dušiam ľútostivý!

Ó, preveľká milosť Syna Božieho, - pre nás na smrť odsúdeného, - dáva nám spasenie - a z moci diabla, z pekla vykúpenie. Jak volali krutú naňho pohanu; - Nech je daný ukrižovaniu, - na nas príď krv jeho, - na našich synov, - trest za zmučeného! Chvála tebe, Jezu Kriste, Pane náš, - ktorý lásku na svet prinášaš, - zdrav’ buď, Kriste, Pane, - ty naša radosť, naše zmilovanie! Ó, jak veľká bolesť teba preniká - a to pre mňa, pre mňa, hriešnika; - na kríži si skonal, - tak seba za nás hriešnych obetoval.

Poďakujme Kristu Pánu - a vzdajme mu slušnú česť a chválu. - On skrz svoje umučenie - ráčil nám dať hriechov odpustenie. Nebeský Pán ponížil sa - a z Márie Panny narodil sa. - Triatridsať liet pracoval, - pokým sa na kríži obetoval. Spínala hor’ Matka ruky, - vidiac Syna, vidiac jeho muky; - Syna svojho jediného - a na drevo kríža pribitého. Krista krv už tiekla svätá - z hlavy, z boku, z mnohých rán vyliata. - Vykúpila nás krv jeho - z múk preveľkých, z ohňa pekelného. A ešte raz Kristus zvolal, - kým na dreve kríža v mukách skonal, - by človek si pamätoval, - jak ho veľmi dobrý Boh miloval.

Ó, zármutku, srdca smútku, - nemám slzy vydávať? - Môj Syn Boží vskutku - má sa pochovávať. Ó, prebeda, Boh umiera - na kríži a v bolesti, - ale tak nám vyviera - spasenie z milosti. Ó, človeče, tvoje zlosti - v muky, v smrť ho vydali, - ktorého ťa vo večnosti - hrozne mučiť mali. Ó, deň smutný, deň žalostný, - deň preveľkých súžení, - v ktorom Pán milostivý - hrozne bol mučený!

Poďteže, hriešnici, - vy spurní vinníci, - pristúpte sem! - Jak ste ma trápili, - bolestne ranili, - ukázať chcem. Čože som učinil, - jak som sa previnil? - Nevinný som. - Vy ste ma mučili, - nesmieme ranili - v úmysle zlom. Nebeským zjavením, - vznešeným učením - slúžil som vám. - Ó, ľudské stvorenie, - prehrozné trápenie - znášal váš Pán! Telo mám strápené, - do kosti ranené, - mučíte ma. - Večne ma sužuje, - znova ma bičuje - ukrutnosť zlá. Potupných hanení, - posmechov, hrešení, - čul som už dosť. - Prečo ma sužuješ, - prečo ma križuješ? - Zanechaj zlosť! Už ma viac nekatuj, - ale skôr poľutuj, - pozri na kríž. - Nesužuj, nebičuj, - v srdečnej pokore - ku mne sa zblíž!

Plačte, ó, anjeli, - nebeskí duchovia, - slzy vylievajte, - na to sa dívajte, - čo ten svet začína, - aká jeho vina, - jak s Bohom ukrutne - zachádzajú smutne. Judáš ho zradzuje, - lestivo celuje, - kati ho zväzujú, - ukrutne sužujú, - kopú a sácajú, - rúhajú sa, smejú, - tŕním korunujú, - strašne ukrižujú. Baránku nevinný, - ktoré tvoje činy - že to zaslúžili, - by ťa tak súžili? - Ó, hriešne stvorenia, - toho utrpenia - sami ste príčina, - vaša je to vina. Spomeň si vždy na kríž, - na ktorom Pán Ježiš - len pre naše zlosti, - zbitý je do kosti. - Ty ho ukrižuješ, - bolesť rozmnožuješ, - preto nehreš teda, - hľadaj milosť neba.

Pôjdem, pôjdem, hľadať budem - milého Ježiša, až ho nájdem. - Pokoj nedám svojmu srdcu, - hľadať ťa, Ježiš môj, neprestanem, - Ach, jak som strápený, - veľmi zarmútený, - jak veľmi pre teba, - Ježišu, môj Bože, - roztúžený! Obraz veľmi hrozný vidím, - Ježiša tu v krvi ležiaceho, - ktorý kvietkom kvitnúť dáva, - vidím ho v záhrade trpiaceho, - k zemi skloneného, - skonávajúceho, - mučenia kalich piť - a krvou sa potiť, - pre hriešneho. Vidím ťa, môj dobrý Bože, - uprostred katanov zviazaného, - prútmi, tŕním a metlami - vidím ťa, Ježišu, strýzneného. - Pľuvajú na teba, - Syn Boží, hosť z neba, - tebe sa. Bože môj, - hriešnici nehodní - posmievajú. Kriste, Pane, láska moja, - bolestne na kríži umieraš dnes - a mňa, ľudskú dušu hriešnu, - do neba ku sebe láskavo zveš. - Ach, láska preveľká, - ty teda človeka, ktorý ťa obrazil, - srdce ti prerazil, - zachrániť chceš.

Pováž, ó, človeče, - smutný čas terajší - zanechaj zlosť a hriech, - buď stále zbožnejší! - Pováž smrť Pána dobrého, - že netrpel pre iného, - pre teba, hriešneho. V záhrade krvavý, - hľa, pot ho zalieva, - vidiac kalich smrti, - žalostne omdlieva. - Pán mocný zeme i neba - chce všetko znášať pre teba - ó, hriešny človeče. Pozri na Judáša - zlostného, zradného, - aký húf vedie on - na Krista milého. - Od toho zajať dal seba, - dal poviazať sa za teba, - on, mocný, Pán neba. Pozri, jak ho vedú - pred Annáša zlého; - tuho zviazaného - Pána nevinného; - údery a pohanenie - pre tvoje znáša spasenie - i večné blaženie. Hľa, jak ho bičujú, - tŕním korunujú, - že miesta zdravého na ňom nebadajú; - krv oči a tvár zalieva, - duša verná zosmutnieva, - že je to jej vina. Hľa, ide už z mesta - na miesto popravné, - pod krížom padajúc - pre hriechy ohavné. - Že podstúpil smrť nevinný, - sú vinou tvoje zlé činy, - hriešniku prebiedny! Preto, ó, hriešniku, - keď pozrieš na Pána, - spomni si, že je on - spása a ochrana; - daj sa preto na pokánie, - len tak dosiahneš spasenie - a s Bohom zmierenie.

Presväté znamenie, - presvätý kríž; - s vierou a s nádejou - k nemu sa blíž; - lásky Boh nevinný - na kríži pnel, - do nebies, ku sebe - priviesť ťa chcel. - Lásku láskou mu - zbožne splať, - seba dal za teba: - čo mal viac dať? Ježiš môj, vidím ťa na kríži pnieť; - duša mi výčitkou - počína znieť; - pozeráš na ľudí - rúhavý zhluk: - za ľudstvo nehodné - znášaš bôľ múk. - Tvoja svätá krv - máča zem: - Ježiš, už bez hriechu, - zbožne žiť chcem! Lilavé pole, v ňom - belie sa kríž, - vo vnútri mojom je - útechy tíš; - v zmätkoch i vo víroch - sveta a chvíľ - pohľadom na kríž vždy - načerpám síl. - Ježiš, veď kríž je - lásky znak, - krížom si odvial z nás - záhuby mrak.

Pred trón tvoj, ó, Kriste, - my padáme, - nad tvojím mučením - rozjímame, - ktoré si, zostúpiac dolu z neba, - podstúpil, ach, a to nie za seba, - ale za nás, - aby si nás - vykúpil, - dal si sa - z lásky za nás. Z úst tvojich my slovo - božie známe, - ktoré nám je v Písme zvestované, - ktoré si verejne kázal svetu, - potvrdil na kríži skrz obetu. - Daj, prosíme, - nech plníme - len tvoje posolstvo - a nie iné. Veríme zo srdca - naučenie, - čos’ učil pre naše vykúpenie, - nechceme ti robiť nové muky - ako tí, čo božské tvoje skutky - potupujú, - znevažujú - a teba - tým, Kriste, - ukrižujú. Pristúpme k oltáru - s pobožnosťou, - vzdávajúc chválu, česť - s horlivosťou, - prosiac, by prijal Pán naše dary, - ktoré mu skrz kňaza na oltári - podávame - a skladáme - a s nimi i seba - oddávame. Anjeli ťa v nebi vychvaľujú, - a Svätý, presvätý! - prespevujú. - Aj my s nimi, Kriste, tak spievame - a teba za Pána vyznávame, - prosiac ťa zas, - bys’ v tento čas - k pokániu naklonil - tu všetkých nás. Vitaj, ó, Pánovo - drahé telo, - ktoré si na kríži - pre nás pnelo. - Vitaj, krv nevinná Krista Pána, - z presvätých jeho rán vylievaná. - Buď nám, smädným, - buď nám, hladným, - občerstvením, všetkým - toho hodným. Očisť nás od hriechu, - ó, Baránku, - a tak nás čistých veď - k svojmu stánku. - By čistým sme srdcom povždy smelo - požívať mohli Krv, Božie Telo; - by si s nami - medzi nami - býval vždy, vernými ovečkami. Pobožne dnes Krista - oslavujme - a že nás občerstvil, - poďakujme, - nech mu je obeta naša milá - a všetkým kajúcim milostivá. - Vyslyš, Pane, - nech sa stane, - aby sme obsiahli zmilovanie.

Ó, srdce kamenné - rozpomeň sa, - na bolesť Kristovu zadívaj sa! - Nastal čas bolesti, útrpnosti, - ach, prestaň už páchať bezbožnosti. - Kristus veľmi je mučený, - na kríži ukrutne usmrtený. Ku stĺpu viazaný, posmievaný, - tŕňovou korunou doráňaný, - bičmi je ubitý, obnažený, - napokon nevinne odsúdený. - K smrti kríža, hľa, zamdletý, - pod krížom upadá k tvrdej zemi. Prehrozná, skalnatá Kalvária, - kde smutná deje sa história, - tys’ cieľ a skonanie Krista môjho, - na kríži bolestne rozpiateho. - Ja príčina, moja vina - krv svätú cedila Boha Syna. Tys’ Kriste Ježišu, môj Spasiteľ, - najvyšší si Boh, môj Vykupiteľ, - hriešnikom som veľkým, plný viny, - ty si môj Spasiteľ, Boh jediný. - Dajže hriechov odpustenie, - zmiluj sa nado mnou, - daj spasenie. Nech tvoje presväté umučenie - získa mi nebeské oslávenie. - Daj, by som zotrval v kajúcnosti - a teba velebil vo večnosti; - skrze päť rán - ráč dať aj nám - po smrti sa s tebou radovať tam.

Rozjímajme s pokojnosťou - a so všetkou pobožnosťou - o posledných Krista slovách, - ktoré v svojich veľkých mukách - z kríža trpiac nám povedal, - prv jak dušu svoju vydal. Prvým prosí nebeského - Otca svojho láskavého, - by odpustil nepriateľom - a ukrutným mučiteľom, - lebo oni to neznajú, - s kým tak hrozne zachádzajú. Druhým slovom kajúcemu, - z pravej strany visiacemu - lotrovi dá odpustenie - a láskavé uistenie, - že s ním bude v ten deň v raji, - tam v pokojnom, blahom kraji. Tretím svojmu miláčkovi, - apoštolovi Jánovi, - Máriu za matku dáva, - v ochranu mu zanecháva, - za syna jej ho porúča: - tak sa s nimi Pán rozlúča. Štvrtým, keď sa slnko stmelo, - z Ježišových úst odznelo: - Bože, prečos’ ma opustil? - Ježiš slabý nemal už síl, - vzýval Otca a nezúfal, - v jeho lásku pevne dúfal. Piatym, krvi pozbavený, - za nás celý skrvavený, - prebolestne zvolal: Žíznim! - Smäd ho veľmi kruto trýznil. - Ale ocot, čo mu dali, - ústa jeho neprijali. Šiestym slovom napĺňa sa, - čo nám Sväté písmo hlása: - Ježiš oči k nebu dvíha, - od bolesti, trýzne vzdychá, - seba do rúk Otca dáva, - dušu svoju odovzdáva. Siedmym slovom pri skonaní - a už samom umieraní - hlasno volá: Dokonané! - čo mu bolo uložené. - Dokonané je spasenie, - hriešnych ľudí vykúpenie. Slová plné poučenia, - plné pre nás potešenia, - v mysli vždy nám ostávajte, - k potešeniu nás vzbúdzajte, - by sme mohli šťastne umrieť, - toho, čo nás spasil, uzrieť.

Rozmýšľajme dnes - v svätom rozjímaní, - ako Pán Kristus trpel, - veľké rany: - od narodenia - do ukrižovania - nemá potešenia. V záhrade najprv - prijal poľúbenie, - tým Judáš, zradca, - už im dal znamenie: - Koho pobozkám, - to je Kristus, verte, - toho k súdu berte. Ježiša vzali, - súdu odovzdali; - ľud vinu hľadá, - jeho smrť si žiada. - Náš nebeský Kráľ, hanu tíško znášal, - kým ľud divo jasal. V hodinu tretiu - dal ho ľudu Pilát; - odsúdili ho - nevinnú krv vyliať. - Bičovali ho - ukrutne ho bili: - tak Pán trpel milý. Hodina šiesta: - Pán šiel s krížom z mesta - vojaci z neho - zvliekali rúcho jeho; - postavili kríž, - Krista naň rozpiali, - v smäde žlč mu dali.

Sem, dcéra sionská, - poď, duša kresťanská, - ku krížu, ku Kristu - cestu si zvoľ. - Pot krvi sa valí, - Krista sa zrak kalí, - k zemi on padá už - pre mdlobu, bôľ. - Kalich umučenia - piť má a trápenia. - Hovorí Duša mi - zarmútená. Ach, jak ho sužujú - povrazmi zväzujú, - metlami a prútmi ho bičujú, - k stĺpu priväzujú, po tvári ho bijú, - tŕním ho ukrutne - korunujú. - Ukrižuj! volali, - jeho smrť žiadali, - hoc’ na ňom zlého nič - nevideli. K stĺpu je viazaný, - ťažko zbičovaný. - Jeho sväté rany - už zmodreli; - kríž nesúc omdlieva - a krv ho zalieva, - pozrite ako sa - trasie celý. - Tečie z rán krv čistá, - poľutuj už Krista, - ukrutnosť katovská - smrť mu chystá. S krížom ho vyzdvihli - a bok mu prebodli. - Keď horkou žlčou bol - napájaný, - prosil za katanov, - ukrutných tyranov, ktorými Pán bol - ukrižovaný. - Ach, Otče, odpusť im, - hoci mriem trápením, - nevedia, čo robia - tým mučením. Viacej ho netrápte, - viacej ho nemučte, - svojimi hriechmi, - ach, bezbožníci; - valí sa krv z boka - na spôsob potoka, - svätý mier spočíva - v jeho líci. - Pozemské stvorenia, - pre vás tie mučenia; - smrť Krista je cena - vykúpenia.

Stála Matka bolestivá - vedľa kríža, ľútostivá, - [:keď na ňom Syn milý pnel.:] Ach, tej Matke prežalostnej, - zarmútenej a bolestnej, - [:sedmorý meč v srdci tkvel.:] Ach, jak smutná, sužovaná - bola Matka požehnaná - [:pre Ježiša bôľneho.:] Jak trúchlila a kvílila, - keď na kríži uvidela - [:muky Syna milého.:] Ktože by s ňou nezaplakal, - ktože by sa nenaľakal, - [:vidiac Matku skľúčenú?:] Ktože by ju neľutoval, - keď by ju tak pozoroval - [:so Synáčkom strápenú?:] Pre hriech ľudu bezbožného - vidí Syna mučeného, - [:krv sa leje z jeho žíl.:] Vidí, ako Syn milený - dokonáva opustený, - [:dušu Bohu poručil.:] Matka, plná žalosťami, - obdaruj ma milosťami, - [:ach, veď s tebou nariekam.:] Vždy mi srdce láskou planie, - veď sa k tebe, Kriste Pane, - [:aj v žalostiach utiekam.:] Svätá Matka, Krista rany, - ktorými bol doráňaný, - [:hlboko mi v srdce vtlač.:] Tvojho Syna premilého, - za nás hriešnych mučeného, - [:bolesť so mnou deliť ráč.:] S tebou cítim tvoju bolesť, - tým chcem svoju dušu povzniesť, - [:umučenie precítiť.:] S tebou, Matka bolestivá, - duša moja vierou živá - [:pod krížom chce žalostiť.:] Kriste, keď zo sveta vyjdem, - nech skrz tvoju Matku prídem - [:do víťazstva slávneho.:] A keď telo moje skoná, - daj, nech duša moja spozná - [:blaho žitia večného.:]

S pobožnosťou oslavujme - Ježišove bolesti, - ktoré trpel on na kríži - pre náš hriech a neresti. - To preveľká milosť Pána - za teba svoj život dáva, - moja duša strápená! Ľutujeme, ó, Ježišu, - svoje hriechy a zlosti, - daj skrz svoje umučenie - nám kajúcim milosti. - Daj, nech tvoje sväté rany - otvoria nám nebies brány, - Kriste, Bože láskavý! Z podaných presvätých spisov - známe sú nám zákony, - ktoré Ježiš divotvorný - hlásal vždy bez úhony; - máme skrze smrť vždy ctenú, - na Golgote podstúpenú, - pravosť ich potvrdenú. Milostivý Spasiteľu, - verím v tvoje učenie, - keď ho budem zachovávať, - prisľúbils’ mi spasenie; - mne je kríž tvoj prebolestný, - a život tvoj prepočestný - slova dôkaz posvätný. Hľa, obeta lásky plná - posväcuje všetkých nás, - ktorú konal Bohočlovek, - trpiac kríža smrť za nás: - duše naše by vykúpil - smrťou svojou diabla zhubil, - preto z neba zostúpil. Nech znie srdce i jazyk náš: - Svätý si, ó, Ježišu! - Tys’ lekárom najslávnejším, - uzdravuješ mi dušu. - Daj, nech čnostiam sa oddáme, - neprávostiam vyhýbame, - večnú slávu dúfame.

Srdce puká od žalosti - pre smrť Krista drahého, - keď ho vidím v útrpnosti - katmi strašne zbitého. - Svoje ruky rozťahuje, - hriešnikov chce objímať, - hriešne duše poľutuje, - chce ich k sebe privíňať. Ježiš, Boží Syn nevinný, - znáša pre nás bolesti. - Čo si, človek plný viny, - počneš v svojej hriešnosti, - keď raz budeš prinútený - ísť zo sveta biedneho - a keď budeš opustený - od priateľstva všetkého? Jak sa budeš vyhovárať, - keď na súde budeš stáť, - až ti bude Boh dovrávať, - že si ho ty nechcel znať? - Tam nijaké pretváranie - nebude mať platnosti, - nenájdeš tam zmilovanie, - kde Boh súdi v prísnosti. Ježišu náš, Kriste Pane, - skrze tvoje mučenie, - ach, odpusť nám keď nastane - nám posledné lúčenie. - Do tvojich rán sa skrývame, - Spasiteľu, Kriste náš, - daj, nech v nebi požívame - radosti, čo pre nás máš.

Tvoje muky ospevujem, - útrpnosti dar venujem, - ty, Baránku nevinný, - ktorý snímaš zlé činy. - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti. Tys’ spasenie nám hriešnikom, - stal sa naším prostredníkom, - keď krvou zaronený - modlil si sa zomdlený. - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti. Ó, Ježišu, moja vina - smrti tvojej je príčina; - korunoval, bičoval - ja som ťa ukrižoval. - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti. Zviazali ťa, kruto bili, - pohanili a trápili; - hľadíš na ich zločiny, - ty, Baránok nevinný. - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti. Skrvavený si už celý, - šarlátom ťa priodeli, - krvou pozalievaný, - hrozne si zbičovaný, - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti. Potupený mnohou hanou - od preukrutných tyranov, - ovenčený tŕňami, - posiaty si ranami. - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti. Vidím, jak si zoslabnutý, - zmučili ťa kati krutí; - prebolestne skonávaš, - Otcovi sa oddávaš. - Ježiš, svojich múk trpkosti - vlej do srdca hlbokosti, - nech sú tvoje bolesti - pri smrti mne k radosti.