Piesne

Ach, čo som to len urobil, - s tým dobrým Spasiteľom! - Ach, tak som sa ja previnil, - že trest mi údelom. - [:Zmiluj sa, zľutuj sa, ó, dobrý Ježišu, - ó, sladký Ježišu!:] Jak Judáš som ťa ja zradil, - čo ťa zradne zapredal. - Na teba som ja tiež pľuval, - som ťa poličkoval. - [:Zmiluj sa, zľutuj sa, ó, dobrý Ježišu, - ó, sladký Ježišu!:] Ja som ťa tiež ubičoval, - ja tŕním korunoval, - na smrť som ťa odsudzoval, - preukrutne križoval. - [:Zmiluj sa, zľutuj sa, ó, dobrý Ježišu, - ó, sladký Ježišu!:] Daj duši mojej milosti, - daj mi dobrý, ó, Pane, - by som želel vždy nečnosti, - prosím o zmilovanie. - [:Zmiluj sa, zľutuj sa, ó, dobrý Ježišu, - ó, sladký Ježišu!:] Prijmi k sebe mňa na milosť, - ó, Kriste môj nevinný - daj nech som vždy tvoj verný hosť: - odpusť mne moje viny. - [:Zmiluj sa, zľutuj sa, ó, dobrý Ježišu, - ó, sladký Ježišu!:]

Ach, ja Matka zarmútená, - pre smrť Syna skormútená! - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká. Ľutujte ma tvrdé skaly, - ktoré ste sa dopukali! - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká. Syn môj hrozne umučený, - na kríži je zavesený! - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká. Telo samé rany kruté, - ruky, nohy prebodnuté. - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká. Horko plačem a omdlievam, - slzami sa dnes zalievam. - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká. Ó, hriešniku, nehreš denne, - hľaď na telo zohavené. - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká. Ó, hriešniku, nehreš viacej, - čuj hlas Matky, hovoriacej: - Moja bolesť je preveľká, - meč ostrý srdce preniká.

Ach, jak všetko stvorenie - s Kristom smúti skrúšene, - keď už na kríži skonáva, - život v mukách dokonáva. Smutne slnko sa stmieva, - zem sa trasie, zachvieva, - tuhé skaly sa pukajú, - mŕtvych hroby otvárajú. Len sám človek zatvrdený - nie je nad ním rozžialený, - i keď z lásky pre spasenie - znáša toľké utrpenie. By nás zbavil zatratenia, - večného zla a trápenia, - s Otcom svojím nás uzmieril, - prístup k sláve nám otvoril. Duše, traste sa zronené, - ľutuj, srdce ty kamenné, - hriešnik, zalamuj rukami, - tečte slzy nad mukami. Tečte, slzy, dnes nad zlosťou, - a nad každou neprávosťou, - ktoré Krista poranili - a strašne ho umučili.

Ach, kríž svätý, ty strom vzácny, - sladký nesieš plod prekrásny, - Jezu Krista milého, milého - pre mňa umučeného. Tridsaťtri liet si pracoval, - kým si život svoj dokonal - mne nevinnosť navrátil, navrátil - Otcovi dlh zaplatil. Ó, Ježišu bičovaný, - pre mňa celý opľúvaný - ukrutne si zviazaný, zviazaný - a do krvi šľahaný. Ježiš Kristus, Kráľ nad kráľmi, - Pán najvyššej, večnej slávy, - má korunu tŕňovú, tŕňovú, - plnú hlavu rán, bôľu. Ó, Ježišu môj nevinný, - ty pre moje visíš viny, - pnieš nohami, rukami, rukami, - umorený mukami. Ježiš Kristus doráňaný, - bok jeho je otvorený, - z neho svätá krv tečie, krv tečie, - hľaď sem, hriešny človeče! Vidím bolesť a žalosti, - kvílenie a múk trpkosti, - čo si trpel nevinný, nevinný - za nás, naše zlé činy. Dnes zo srdca už sľubujem, - Ježišu, že ťa milujem - radšej by som smrť volil, smrť volil, - ako na hriech privolil.

Ach, mňa Matku v tejto chvíli - srdca bôľ obkľučuje, - bo ukrutne Syn môj milý - muky dnes podstupuje. - [:Pôjdem, pôjdem ja nad jeho - zaplakať ranami, - telo Syna premilého - umyjem slzami.:] Tam v záhrade skormútený - prelieva pot krvavý, - že bude dnes umučený, - Spasiteľ naš láskavý. - [:Pôjdem, pôjdem ja nad jeho - zaplakať ranami, - telo Syna premilého - umyjem slzami.:] Judáš, ktorý si ho zradil - čo ti Syn môj urobil? - Že svet hriešny veľmi ľúbil, - azda tým sa previnil? - [:Pôjdem, pôjdem ja nad jeho - zaplakať ranami, - telo Syna premilého - umyjem slzami.:] Ukrutne je bičovaný, - Syn môj zlostne zradený, - octom, žlčou napájaný, - od všetkých je trápený. - [:Pôjdem, pôjdem ja nad jeho - zaplakať ranami, - telo Syna premilého - umyjem slzami.:] Ó, ukrutní ľudia, zlostní - prečo ste ho ranili! - Čo ste klinmi, nemilostní, - na kríži ho pribili? - [:Pôjdem, pôjdem ja nad jeho - zaplakať ranami, - telo Syna premilého - umyjem slzami.:] Kam sa, smutná, mám obrátiť, - Matka ja zarmútená, - keď mám Syna svojho stratiť - ach, ja bôľom skľúčená? - [:Pôjdem, pôjdem ja nad jeho - zaplakať ranami, - telo Syna premilého - umyjem slzami.:]

Ach, poďte, kresťania, - pozdraviť kríž svätý, - na ktorom je Kristus - bolestne rozpätý. - Kriste na kríži, - Kráľu najvyšší, - zmiluj sa nad nami! - Pre päť svätých rán - milosť udeľ nám - a odpusť nám viny! Poď, poď a dívaj sa, - kresťanská ty duša - ako náš Spasiteľ - preťažký kríž znáša. - Kriste na kríži, - Kráľu najvyšší, - zmiluj sa nad nami! - Pre päť svätých rán - milosť udeľ nám - a odpusť nám viny! Matička premilá, - keď si sa s ním stretla - a svojho Synáčka - poznať už nemohla. - Kriste na kríži, - Kráľu najvyšší, - zmiluj sa nad nami! - Pre päť svätých rán - milosť udeľ nám - a odpusť nám viny! Matička premilá - jak bys’ ho poznala, - keď sa mu všetka krv - po tele vyliala! - Kriste na kríži, - Kráľu najvyšší, - zmiluj sa nad nami! - Pre päť svätých rán - milosť udeľ nám - a odpusť nám viny! Pristúp sem, pristúp sem - kresťanská ty duša, - pozri, jak si hriechmi - zranila Ježiša. - Kriste na kríži, - Kráľu najvyšší, - zmiluj sa nad nami! - Pre päť svätých rán - milosť udeľ nám - a odpusť nám viny! Už visí na kríži, - vo veľkej bolesti - volá on: Otče môj, - prečos’ ma opustil? - Kriste na kríži, - Kráľu najvyšší, - zmiluj sa nad nami! - Pre päť svätých rán - milosť udeľ nám - a odpusť nám viny! Plač, duša kresťanská, - nad smrťou Krista, plač, - urob mu čistý hrob - jak verný vyznávač. - S tebou bude on, - buď mu priateľom. - Keď si ťa zavolá: - Duša, ku mne poď, - márnosť sveta zhoď, - peklo ťa nezdolá.

Ach, prečo si, zlosť, - taká krutá bola, - prečo si Krista - tak hrubo zranila? - Telo šarlátom, - krvou si sfarbila, - na spôsob role - do kosti zorala. Prečo ste, ľudia, - takí krutí boli, - prečo ste Krista - tak veľmi ranili? - Hrozne, bolestne - ostrými bodliakmi - raníte hlavu, - až tečú potoky. Prečo si, drevo, - také kruté bolo, - žes’ tak Ježiša - veľmi obťažilo? - Hľa, jak pod tebou, - upadá zomdlený, - celý ubitý, - celý skrvavený! Upadáš, Ježiš, - trpíš hrozné muky, - kto ti na pomoc - podá svoje ruky? - Jak so zločincom - s tebou zachádzajú, - padáš pod krížom, - na to nič nedbajú.

Jezu Kriste, Pane milý, - Baránku Boží nevinný, - dal si, dal si na kríž ruky svoje - pre hriech, pre hriech a pre zlosti moje! Plač, hriešniku zatvrdilý, - pohliadni, jak dobrotivý - Ježiš, Ježiš na kríži skonáva, - slnko, slnko svoju tvár schováva. Jak po slovách Pán skonáva, - v ramená mu klesá hlava; - Matka, Matka pod krížom strápená - stojí, stojí veľmi zarmútená. Hľa, opona roztrhla sa, - zem prehrozne zatriasla sa, - skaly, skaly pevné sa pukali, - mŕtvi, mŕtvi z hrobov povstávali. Na kríži mu bok prebodli, - voda, krv sa vyronili; - plačme, plačme horkými slzami: - Ježiš, Ježiš, zmiluj sa nad nami! Matky, ktoré synov máte, - vy to veľmi dobre znáte, - keď vám, keď vám syn milý umiera, - koľký, koľký, žiaľ vám srdce zviera. Aké by to srdce bolo, - čo by plakať nevedelo, - vidiac, vidiac Synáčka milého - na kríž, na kríž klinmi pribitého. Jezu Kriste, Pane milý, - odpusť, čo sme previnili! - K tebe, k tebe my sa utiekame, - daj, nech, daj, nech život večný máme!

Ach, som zarmútený, - veľmi prestrašený, - taký vždy ostanem, - kým živý ja budem - na tom svete. - Pre svoje nečnosti - sa obávam, - že zhrešil som, - hrešiť neprestávam. - Teba všemocného, - vidím visiaceho, - umierajúceho, - pre mňa, ach, hriešnika, - nehodného. Vidím tvoje muky, - nepriateľské pluky, - mdloby a šľapaje, - krvavé kropaje, - ó, Ježišu! - Veľmi sa obávam - dňa súdneho - a teba tiež, - Sudcu pravdivého, - že čnosť zanedbávam, - hrešiť neprestávam, - hriech neľutujem svoj, - k bázni preveľkej je - pre mňa kríž tvoj. Ja som ťa bičoval, - tŕním korunoval - skrz nešľachetnosti, - svoje neprávosti - neslýchané. - Život môj bezbožný, - veľmi zlostný, - ukrátil život tvoj - neprávosťami - Keď som hriech miloval, - milosti vzdoroval, - teba ukrižoval, - všetky tvoje rany - obnovoval. Ježišu predrahý, - na kríži si nahý - a pre hriechy moje - ranené máš svoje - ruky, nohy. - Judáš ťa zapredal len jeden raz - a ja som ťa predal - aj tisíc ráz. - Preto som trápenie, - večné zatratenie - zaslúžil, raj stratil - a ty si mi milosť - zas navrátil. Ach, umierajúca - a skonávajúca - nádej moja večná, - láska nekonečná, - ó, Ježišu! - Hriechy a priestupky - oplakávam, - do tvojich svätých rán - sa oddávam. - Bohu ja sľubujem, - že sa usilujem - hriechu sa varovať, - Ježiša jedine - chcem milovať. Tvojho srdca rana - k životu je brána, - tebe chcem verný byť, - tebe chcem verne žiť, - Srdce drahé. - Z lásky k nám je ono - poranené, - ale vždy každému - otvorené. - Dobrota si večná, - Pravda nekonečná, - v čnosti chcem nažívať, - s tebou, Kriste, v láske - vždy prebývať.

Často drahé rany sväté - ľúbam Krista Ježiša, - nohy, ruky, bok, krv, muky - cena moja najvyššia. - Láska si ty tu na kríži - zhanená a zranená, - chcem vždy znova a bez slova - teba, Láska mučená. Nechcem žitia, nechcem bytia - bez tvojho ja zranenia - z rúk, nôh, boku, v krvi toku - ujde sa mi spasenia. - Kriste Kráľu, aspoň malú - čiastku daj mi svojich múk, - z rán mi prelej lásky vrelej - do srdca i do nôh, rúk. Ostré klince, metly, biče - žiada srdce zločinné - bys’ ho zranil, od zla chránil, - v každej žitia hodine. - Ostrá pika, čo preniká - srdce Pána milého, - nech sa vbodne tiež podobne - do srdca mi hriešneho.

Čuj hlas môj, hriešniku, - sveta milovníku, - ktorý z kríža dávam - ja, neba Pán, - za teba trápený, - veľmi ponížený - za človeka muky, - čo trpím sám: - Teba som učieval, - k dobrému vodieval, - abys’ ty len večne - šťastný býval. Ty, pýchou nadutý, - hnevlivý a krutý, - po bohatstve márnom - sa zháňavaš; - všetku poníženosť, - najmilšiu pre mňa čnosť, - preťažený hriechmi - pošliapavaš; - naučenie moje, - čo chce dobro tvoje, - zapovŕhaš ako - prázdne znenie. V smútku som sa topil, - krvou som sa potil, - dal som sa jať - zberbe zlosti plnej, - dal som sa bičovať, - ohavné opľúvať, - potupu, zlosť - znášať - od luzy zlej. - K stĺpu priviazaný, - celý zbičovaný, - na hlave som tŕním - dopichaný. Za lotra biedneho - ma smrť súdeného, - na popravné miesto - ma ťahali, - na pleciach kríž niesol, - tri razy som klesol - na kríž ruky, nohy - mi pribili, - žlčou napájali, - hrozne posmievali, - svätá krv mi tiekla - z každej rany.

Čuj, svet, nebo, celá zem, - aj ty, hriešnik pristúp sem! - Pán na kríži už visí, - príčina ty toho si - Ó, Ježišu - môj krvavý, - zbitý od nôh - až do hlavy, - ach, zmiluj sa - nado mnou biednym! Prehrozne ho mučili - a neľudsky trýznili, - sväté telo trpelo, - až celé zosinelo. - Ó, Ježišu - môj krvavý, - zbitý od nôh - až do hlavy, - ach, zmiluj sa - nado mnou biednym! Dávajú mu korunu, - ostrým tŕním pretkanú, - Ježiš znáša bolesti, - nik s ním nemá ľútosti. - Ó, Ježišu - môj krvavý, - zbitý od nôh - až do hlavy, - ach, zmiluj sa - nado mnou biednym! Už kríž ťažký dvíhajú, - Kristovi sa rúhajú, - Zdrav’ buď, kráľu židovský, - zdrav’ buď, kráľu sionský! - Ó, Ježišu - môj krvavý, - zbitý od nôh - až do hlavy, - ach, zmiluj sa - nado mnou biednym!

Hľa, v žiali srdca hriešneho - pred tebou tu kľačíme, - ach, Otče, Syna Božieho - dnes bolesti slávime. - Skrze jeho usmrtenie - daj nám všetkým spasenie. - Na nás z trónu hľaď nehodných, - keď smutní nad ním želieme. Krv tvoja drahá vyliata - nám dáva večnú spásu, - v nej skrytá pravda presvätá - nám objavuje krásu. - Zákon tvojej pravdy hlavný - je nám kríž tvoj preslávny, - čo chráni nás vždy od hriechu, - by nemal v duši ohlasu. Tá obeť krvi skrz teba - buď od nás oslávená, - skrz dary vína a chleba, - čo býva obnovená. - Víno na krv a chlieb v telo - na kríži čo viselo - moc tvoja z neba premení - len kňazským rukám zverená. Tam v nebi svätých duchov zbor - ti Svatý, svätý! spieva - a sveta stvoreného chór, - česť, chválu a pieseň vlieva, - oslavujú zvuky piesne - tvoje muky bolestné - Nech milosť, rúcho sviatočné, - nás, kajúcnikov, odieva!

Iní Krista opustili, - keď ho na smrť hroznú odsúdili, - ty, Mária, s milým Jánom - vedľa kríža stojíš, trpiac s Pánom. Ó, kto veľkú tvoju žalosť, - veľkú tvoju bolesť a v nej stálosť, - by len mohol vyrozprávať, - Kráľovná ty nebies, - Kristova Mať! Vidíš Syna pribitého, - od hlavy po päty zraneného - skrvavený je on celý, - tak visí na kríži utrápený. Všetky prehorké bolesti, - ktoré trpel za svet Syn nebeský, - v srdci svojom preciťuješ, - trpíš, nikomu sa nežaluješ. Vypros nám tiež, Matka, stálosť, - by sme radi niesli každú žalosť, - za odmenu utrpenia - v nebi vypros pre nás vykúpenia.

Ježišu, buď uctený, - velebený, chválený, - že si svoju krv vylial, - by som večný život mal. Kristova krv predrahá - prevládala zlosť hada, - ktorý nás o spasenie - pripravil skrz zvedenie. Ježišu náš, krv tvoja, - je dušiam slasť nápoja, - v nej duša svoj kúpeľ má, - bo z nej hriechy odníma. Syna krv nás zmieruje - s Otcom, ktorý kraľuje - a čistých nás od zlosti - zve k nebeskej radosti. Vzala trest krv Ábela - a krv Vykupiteľa, - čo daná za svet bola, - o milosť pre nas volá. Srdce, krvou skropené, - záhuby je zbavené, - ako vo dne tak v noci - zlý duch nemá k nám moci. Nad krvou tou zem plesá, - s ňou plesajú nebesá; - krv za nás vycedená, - naveky buď uctená!

Každá rana Krista Pána - nech je vďačne uctená; - láska vrúca, ach, tvár mrúca - Krista Pána, milená. - Mojou vinou, Boží Synu, - tŕň ti hlavu rozdiera, - pre mňa ruky v hrozné muky - železný klin rozviera. Nohy sväté klinmi späté, - ach, pre mňa ste ranené, - pre mňa z boku tečú v toku - krv a voda; spasenie. - Rany sväté, vy bohaté - duše mojej poklady, - vás milujem, - obdivujem, - večnej spásy základy. Z hriechu moci, z pekla noci, - k Bohu ste ma uviedli, - na vás hľadím, slzy cedím, - že ma hriechy zaviedli. - Hviezdy jasné, rany spásne, - k vám sa znova utiekam, - vás milujem, pozdravujem - a kríž svätý objímam. Počuj vzdychy, daj útechy, - Ježiš, moja milota! - Podaj ruky, zažeň muky - v každej chvíli života. - Ja chcem plakať, ťažko vzdychať - pre žalostné zblúdenie, - len pred súdom zmy ma prúdom - krvi svojej v spasenie.

Keď Ježiša nevinného, - už usmrteného - dolu z kríža zložili, - telo v lono Matky milej, - Matky ušľachtilej, s veľkým žiaľom vložili: - vidiac rany jeho, - zaplakala, - v žiali srdca svojho - zavzdychala. Ach, môj Synu, môj Ježišu, - poklad verných duší, - ach, čo ťa tak trýznili, - ach, ako ťa nevinného - Spasiteľa svojho, - prehrozne usmrtili! - Nemožno posúdiť - tú ukrutnosť, - ktorú si podstúpil - pre ľudskú zlosť. Krása nebies prespanilá - umučená bola - v prevznešenej podobe; - oči jasné, dobrotivé, - smrťou zatvorené, - zažiarili obidve; - zmučená, ach, celá - tá krásna tvár, - čo sa krajšie skvela - jak slnka žiar. Ruky, nohy mal zranené, - prebodnuté klinmi. - Mať ich myje slzami; - ľúba telo v žiali, v boli, - ktoré kruto bolí - usmrtili mukami. - Človeče, pre teba - toľko tých rán, - aby ťa do neba - priviedol Pán! Plačte so mnou, vy anjeli, - pre smrť Spasiteľa - pokolenia ľudského; - ľutuj, ľutuj, hriešna duša, - tvoje hriechy krušia - Pána umučeného; - len ty smrti Pána - si príčina, - každá jeho rana - tvoja vina!

Kristus, príklad pokory, - Boh náš milostivý, - sníma naše priekory, - dušu našu živí. - Pre hriešneho človeka - prišiel dolu z neba, - tak tajomne znížil sa, - obetoval seba. S plačom ovce zhľadáva, - čo sa potratili, - na ramená ich dáva, - Pastier roztomilý. - Dobrý Pastier chlieb večný - dušiam svojim nechal, - za ktoré sa na kríži - verne obetoval. Riekol: Vezmi svoj kríž sám - a zapieraj seba, - k požívaniu dal sa nám - pod spôsobom chleba; - nemohol sa viac znížiť - pre hriešneho tvora; - poď a čerpaj, hriešniku, - z toho lásky mora!

Ktorýs’ za nás trpel, - náš Vykupiteľ, - prosíme my teba, - daj milosť z neba. - Umučením svojím - odním zlorečenie, - v ktoré sme upadli, - skrz prehrešenie. Obetovaný si, - lebo sám chcel si. - Proroci hlásali, - prorokovali, - diabla že porazíš, - nad peklom zvíťazíš - a že ho nad nami - moci pozbavíš. Hoci nič nezvinil - a dlh odčinil, - pre našu zlosť a hriech znášal trpkosti; - pre nás trpel rany, - luzou opľúvaný, - aby sme, nehodní, boli spasení. Na smrť ťa zranili, - pohanom dali, - prútmi ťa šľahali, - ukrižovali, - a v krvi predrahej, - z vlastných rán cedenej, - šiel si na Golgotu - z lásky nesmiernej. Len tvoja dobrota - nádej je moja, - že duši dáš milosť, - skrotíš vo mne zlosť. - Daj nám pomoc k tomu, - dušiam, ktoré tonú, - by sme ťa tu ctili, - v nebi chválili!

Mária, Matka bolestná, - pod krížom stála žalostná, - keď na ňom Syn umieral - [:a jej dušu ľútostivú, - zarmútenú, trpezlivú - meč bolesti prerážal.:] Jak smutná a jak strápená - bola Matka milostivá - pre Syna jediného! - [:Tak kvílila a plakala, - dobrá Matka, keď videla - muky Syna drahého!:] Kto by zaplakať nemusel, - Máriu keď by uvidel - v tomto preveľkom súžení? - [:Kto by mohol bez zármutku - pozorovať dobrú Matku, - nad Synom rozžialenú?:] Pre hriechy sveta celého - videla mrieť ho zbitého, - do krvi zraneného. - [:Videla ho zmučeného - Boha Syna jediného, - Spasiteľa dobrého.:] Mária, Matka milosti, - nech cítim tvoje bolesti, - by s tebou som dnes kvílil. - [:Daj, by srdce láskou vrelo, - v milovaní Krista môjho, - by som sa mu zaľúbil.:] Ráč, svätá Matka so mnou byť, - ráč moje srdce poraniť, - ranami Syna milého, - [:ktorý za nás hriešnych trpel - a na kríži v mukách úpel; - daj mi čiastku múk jeho.:] Dajže, by s tebou zaplakal, - Ježiša svojho ľutoval, - na svete kým ostávam. - [:Tam pri kríži s tebou chcem stáť - a v žalosti zotrvávať - s tebou vrelo si žiadam.:] A keď raz budem umierať, ráč sa nado mnou zmilovať, - Kriste môj utrápený; - [:A keď umrie moje telo, - daj, by duši dané bolo - Otca tvojho kráľovstvo!:]

Ku krížu svätému poď, kresťane, - k Ježiša presvätej srdca rane. - Pohliadni na obeť smrti kríža, - na cenu predrahú: - na Ježiša! Na mieste trpkého umučenia - pros, by si hodný bol vykúpenia. - Pohliadni, Ježiš sa nakloňuje - a milosť svätú ti prisľubuje. Pozri sa, jak obeť tá krvavá - za naše spasenie sa nám dáva. - Umiera Kristus pre tvoje zlosti; - pokánie čiň, - odstúp od hriešnosti! Od sveta márneho oddialený - nebudeš od zlého pokúšaný. - Môžeš tu, pod týmto svätým krížom, - oplakať hriechy a žiť s Ježišom. Kto by tu od zlosti neodstúpil - a cestu milosti nenastúpil? - Nuž, poďme, Ježiša nasledujme, - v trápení len v neho - dôverujme.

Mária pod krížom stála, - prežalostne plakala, - keď sa na smrť Syna svojho - tak smutne dívala. Skormútená a nešťastná - hlasom plným bolesti - pre Synáčka svojho plače, - narieka, žalostí. Ach, Syn drahý - mne najmilší, - na kríži si rozpiaty, - umieraš tu v ťažkých mukách, - ranami posiaty. Žalostná je to novina, - žalostná je to chvíľa, - keď ťa vidím rozpiateho, - nevinnosť premilá!

Kresťania, nariekajte, - od žiaľu zamdlievajte; - [:plač, kvíľ srdce každého, - Ježišovi verného.:] Nemá citu ľudskosti, - nezná milosrdnosti, - [:kto Kristove trpkosti - neľutuje v žalosti.:] Tela tvojho trýznenie, - rúk, nôh, boku ranenie - [:kto vidí bez ľútosti, - pravej nemá ten čnosti.:] Hľa, skaly sa pukajú, - slnko, mesiac stmievajú: - [:presmutný je svet celý, - len hriešnik je veselý.:] Pokániu sa oddávaj - a hriech svoj oplakávaj! - [:hľa, pre teba Kristus Pán - vydáva sa na kríž sám.:] Matka jeho narieka, - tam pod krížom horeká; - [:bežme k nej a plačme s ňou, - s Matkou Sedembolestnou.:]

Nevinnosť premilá, - čo si učinila? - Za koho omdlievaš, - za koho umieraš - tak žalostne, tak ľútostne? - Za koho umieraš, - za koho omdlievaš? Umiera nevinný - Syn Boží jediný, - na kríž zavesený - celý poranený - pre hriech, zlosti - neprávnosti, - umiera nevinný - Syn Boží jediný. Trpí za nás muky, - pohliadni na ruky, - klincami ranené, - nohy prerazené: - pre hriech, zlosti - neprávosti, - trpí veľké muky, - pohliadni na ruky. Krv z pravého boka - na spôsob potoka - krvavého tečie, - poľutuj, človeče! - Pre hriech, zlosti, - neprávosti, - ó, hriešny, človeče, - krv Kristova tečie! Nakloňuje hlavu - od tŕňov boľavú; - na presvätom tele - nemá miesto celé; - pre hriech, zlosti - neprávosti, - na presvätom tele - nemá miesto celé. Hriešniku nešťastný, - kresťane nevďačný, - pre tvoj hriech spáchaný - Ježiš trpí rany! - Nechaj zlosti, - neprávosti, - pre Kristovu bolesť - nechaj hriešnu neresť.

Matka plače, ruky spína: - ach môj Bože, premilý; - Božieho jej kati Syna - hrozne na kríž pribili. - V prežalostnej tejto dobe - umrieť s Kristom si žiada; - bledne a vo veľkej mdlobe - jej dušu žiaľ preniká. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. K nebu svoje pozdvihuje - oči, plačom skalené, - slzí, kvíli, pozoruje - nohy, ruky ranené, - ruky, ktoré bozkávala, - ktoré vždy nás žehnali, - nohy ktoré vídavala, - k úbohým jak náhlili. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Žíznim volá umierajúc, - Matka nesmie k Synovi, - čuje, ako kati kľajúc - rúhajú sa Kristovi. - Veľké kríže tiež nosíme - a bolesti trpíme, - predsa toľko neskúsime, - čo tá, s ktorou kvílime. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Otče, čo si opustil ma? - volá Ježiš strápený, - ona cíti meč pre Syna - do jej srdca vrazený. - Vidí sa byť opustenou - od Synáčka milého, - vidí sa byť zavrhnutou - pre neho od každého. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Koho ona s láskavosťou - v svojom lone chovala, - toho s hroznou ukrutnosťou - Kalvária odňala. - Na kríži je už pribitý - drahý kvet jej nádeje, - v rukách, v nohách klinec vbitý - krvou Krista zaleje. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Jánovi je poručená, - ktorý sám je skľúčený, - jeho duša je ranená, - že je Ježiš mučený. - Ján, miláčik Krista Pána, - sám sa tiež skormucuje, - kto ťa teda, svätá Panna, - v zármutku potešuje? - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Otče, prijmi ducha môjho, - všetko som už dokonal! - boli ešte slova jeho, - prv ako by bol skonal. - K Otcovi šla duša jeho - a Mária videla, - ako hlava zmučeného - klesá mukou omdletá. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Nemala už v sebe sily, - klesla v náruč Jánovi - a v tej hroznej ťažkej chvíli - vojaci šli k Synovi. - Srdce pikou mu prebodli - a vytiekla krv s vodou - za svet bezbožný a podlý, - za spasenie národov. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Z kríža mŕtve už zložili - telo Krista zmárnené, - Matke v lono položili - klincami doranené. - Mária ho objímala - plná žiaľu, ľútosti, - slzami ho zalievala, - omdlievala v žalosti. - Ó, bolesti, ó, žalosti - srdca tvojho čistého! - Matka, naše neprávosti - vbodli ten meč do neho. Ó, hriešnici, ľútosť majme - nad svojimi vinami, - v žiali k Bohu zavolajme - Ach, zmiluj sa nad nami! - Aby sme hriech oplakali, - čo Ježiša križoval, - pevní v čnosti verne stáli, - ktorú on prikazoval. - Pre bolesti a žalosti - srdca tvojho čistého - pros, Mária, by sme prišli - do života večného.