101. Narodil sa nám

Narodil sa nám - v Betleheme Kráľ: - leží nevinné - Dieťa na slame. - Poďme, poďme si ho privítať, - Bohu svojmu česť a chválu vzdať, - lebo k nám dnes prišlo spasenie: - chvíľa spásy, Boha zjavenie. - Poďme, poďme si ho privítať, - Bohu svojmu česť a chválu vzdať. Anjel Boží k nám - z neba zletuje, - radosť pastierom - hlásne zvestuje. - Iďte, iďte do Betlehema, - nájdete tam Vykupiteľa, - ktorého nám Panna zrodila, - zrodeného v jasle vložila. - Iďte, iďte a nemeškajte, - zrodenému chválu vzdávajte. Tam ho anjelské - zbory vítajú, - narodenému - milo spievajú: - Sláva, sláva Bohu na nebi, - pokoj dobrým ľuďom na zemi; - veď sa dnes narodil sveta Pán, - v sláve veľkej prišiel na svet k nám. - Spievaj a chváľ, všetko stvorenie, - Boha svojho slávne zrodenie. Dnes na Východe - hviezda vychádza, - vedie troch kráľov - a ich predchádza. - Kde je, kde je Kráľ narodený, - nám skrz hviezdu predzvestovaný? - V Jeruzaleme sa pýtajú, - ľuďom, svetu ho oznamujú. - Poďme, poďme, pohľadajme ho, - ctime darmi Kráľa slávneho.

102. Ďakujeme, Ochranca náš

Ďakujeme, Ochranca náš, - že si nás opatroval, - v tento rok mal starosť o nás, - od zlého ochraňoval; - dnešný deň žes’ dožiť dal nám, - v chráme tu zhromaždeným; - za to ti dnes ďakujeme - srdcom vrúcne skrúšeným. Tebe, Otče, ďakujeme - za tých darov hojnosti, - ktoré denne skusujeme - z tvojej veľkej štedrosti; - čo nám celý čas života - dala tvoja dobrota, - to je z tvojej láskavosti - a z otcovskej starosti. Že sme teba, Otče milý, - hnevali v neprávosti, - ľutujeme v tejto chvíli - a želieme tie zlosti. - Prosíme ťa, Pane, Kriste, - skrz tvoje sväté rany - nech sú naše duše čisté, - vezmi ich do ochrany. Pre nijaké sľuby, dary - viac ťa nezanecháme; - tvoja láska jasne žiari, - tvoju pomoc žiadame. - Už ťa viac neobrazíme, - radšej umrieť volíme: - ráč ten sľub náš posväcovať - a nás v ňom posilňovať. Preto celý rok na božiu chválu - Obetujeme - v mysli, v slovách, v práci stále - Bohu slúžiť budeme; - koľko ráz len vydýchneme, - koľko ráz sa pohneme, - toľko ráz my sľubujeme, - že len Bohu žijeme. O to, Bože, ťa žiadame, - daj nám svoje milosti, - v tebe nádej vždy skladáme, - že dáš trpezlivosti: - keď znivočíš našich škodcov, - ťažkosti premôžeme; - s tebou, s tvojou len pomocou - v žití pevní budeme.

103. Mocný je Boh náš

Mocný je Boh náš: - Riaditeľ výsosti - celý svet žije len z jeho milosti; - bez Boha nič sme, lebo v ňom žijeme, - z Boha pochádzame a v ňom sa hýbeme. Mocný je Boh náš: - vôd prameň dá skale, - alebo zhladí v prudkom vĺn návale - z priestoru zeme bezbožné národy. - Kiež nás vždy zachráni od každej nehody. Mocný je Boh náš: - Z nadhviezdnej veleby milióny sýti; - len piatimi chlebmi nakŕmiť môže - tisícich nás lačných, - zoslať hlad a zlú smrť na zástup nevďačných. Mocný je Boh - náš večitom na tróne: - a keď chce, svet zas v ničote utonie; - a keď chce, stvorí hneď nové telesá, - a keď chce v základoch i zem zatrasie sa. Mocný je Boh náš: - zmení i tvár zeme, - a hľa, až posiaľ pokojne žijeme; - a preto chváľme vždy Boha večného, - lebo nás chráni moc otcovských rúk jeho.

104. Pán časov

Pán časov, Bože milý, - tebe sa klaniame. - Ku koncu rok sa chýli, - vrúcne ťa vzývame. - Buď vždycky oslávené - tvoje sväté meno, - žes’ každého z nás chránil - roku skončeného. Nesmierne dobrodenia - ty si nám podával, - od mnohého súženia - často zachovával. - Ó, prijmi cit vďačnosti - za dary milosti; - a prijmi vždycky k sebe - naše vzdychy k tebe. Hľaď, Otče náš, na synov - pred tebou kľačiacich, - odpustenie zlých činov - skrúšene prosiacich; - zmy, Pane náš nevinný, - z nás hriešne počiny - a z lásky svojej stálej - veď nás aj naďalej.

105. Ó, Ježišu, buď k pomoci

Ó, Ježišu, buď k pomoci - každému z nás v tento rok: - zostaň s nami vo dne v noci, - požehnaj náš každý krok! - [:S novým rokom nech zasvitne - nová zora šťastia nám, - lebo blaho len tam kvitne, - kde ho ráčiš žehnať sám.:] Všetko, čo si myslím, činím, - v tebe nech sa započne; - daj, nech sa viac nepreviním - proti tebe, ó, Pane! - [:Rozpáľ srdce novou láskou, - chcem sa tebe venovať; - viaž ma k sebe novou páskou, - chcem len teba milovať.:] Bedli na mňa neustále, - keď ma stíha hriech a zlosť, - nech je vo mne k tvojej chvále - pevná viera, krásna čnosť. - [:Daj, aby sme zas prežili - šťastne tento nový rok - a len k tebe vždy riadili - za života každý krok.:]

106. Nový rok beží

Nový rok beží, - v jasličkách leží: - Ktože to? - [:Ježiško malý, - obetovaný, - na zemi.:] Leží Dieťatko, - to Nemluvniatko: - Kdeže, kde? - [:V Betleme meste, - tam ho zaiste - nájdete.:] Anjeli, chváľte, - sladko spievajte: - Ako, čo? - [:Sláva na nebi, - pokoj na zemi - buď ľuďom!:] Už sa radujme, - Bohu ďakujme: - A za čo? - [:že nám zjavené - to meno ctené: - Ježiško.:] Ježiško malý, - prijmi tie chvály - na zemi, - [:daj po časnosti - večnej radosti - na nebi.:]

107. Veseľ sa, ľudské stvorenie

Veseľ sa ľudské stvorenie, - prišlo k nám naše spasenie. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Mesiáša narodenie - dosiahlo svoje splnenie. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Panna z rodu kráľovského - počala Syna Božieho. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Otcovia plní vrúcnosti, - ktorí bývali v temnosti. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Krista vidieť si žiadali, - zrodeného z čistej Panny. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Prosiac, by peklo oblúpil - a z temnosti ich vykúpil. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Čo proroci zvestovali, - anjeli ohlasovali. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Herodes tomu neveril, - že sa Kristus Pán narodil. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Sluhov do Betlema vyslal - a dietky vraždiť rozkázal. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku! Pre svoje slávne zjavenie - daj nám hriechov odpustenie. - Radujme sa, veseľme sa - v tomto novom roku!

108. Z neba prišiel k nám

Z neba prišiel k nám - mocný sveta Pán, - Syn Boží zostúpil - z neba na svet k nám. - Radujme sa, veseľme sa, - v novom roku tešíme sa; - narodil sa nám - mocný sveta Pán. Tu je milený - Boh sám vtelený, - na slame v jasličkách - nežne zložený. - Radujme sa, veseľme sa, - v novom roku tešíme sa; - narodil sa nám - mocný sveta Pán. Dieťa leží tu, - nesie obetu; - ctíme ho i jeho - Matku presvätú. - Radujme sa, veseľme sa, - v novom roku tešíme sa; - narodil sa nám - mocný sveta Pán. Pre nás prišiel sám - z lásky dať sa nám, - aby nás vykúpil - zeme, neba Pán. - Radujme sa, veseľme sa, - v novom roku tešíme sa; - narodil sa nám - mocný sveta Pán.

109. Hľa, aká to hviezda krásna

Hľa, aká to hviezda krásna - z neba sa na nás smeje: - a to je tá hviezda šťastná, - hviezda našej nádeje. - Dajmeže sa my na cestu, - k akému tá hviezda mestu - nás privedie preradostných, - Krista vidieť žiadostných. Tak tí králi hovorili, - keď hviezdu uvideli, - na cestu sa vystrojili, - s darmi išli veselí; - jeden niesol poklad zlatý, - druhý niesol tymian svätý, - tretí myrhu so sebou vzal, - zrodenému by ju dal. Veľký ruch v Jeruzaleme - povstal hneď z ich príchodu, - že k novému Kráľu zeme - prišli králi z Východu. - Knihy sväté otvárajú - a proroctvá vykladajú, - že presvätá a šťastná zem: - to je mesto Betlehem. Pred Dieťatkom v Betleheme, - narodeným v maštali, - na kolenách v prachu zeme - klaňajú sa vladári. - Dar svoj každý obetuje, - Dieťatku sa pokloňuje - ako Bohu i Kráľovi, - a spolu človekovi. Poďme aj my, ponáhľajme - k Ježiškovi sladkému, - vzácne dary prinášajme - Bohu Synu večnému. - Zlato viery dokonalej - i nádeje tymian stálej, - myrhu lásky svojej vďačnej - hodnú ceny nebeskej.

110. Herodes, kráľu ukrutný

Herodes, kráľu ukrutný, - čo sa bojíš, že Kráľ prišiel? - Ten trónu ťa nepozbaví, - čo tróny dáva večité. Traja králi od Východu - za hviezdou jasnou spiechajú, - svetielkom Svetlo hľadajú - a Bohu dary dávajú. Do kúpeľa, hľa čistého, - Baránok Boží vstupuje, - od hriechov, ktorých sám nemá - nás krstom svojím obmyje. Zázračnú vec to vidíme: - voda sa mení na víno, - na vyšší rozkaz podstatu - tak premeňuje odrazu. Nech ti je sláva, Ježišu, - čo si sa zjavil dnes svetu, - i Otcu s Duchom presvätým - buď sláva, chvála naveky!

111. Traja králi uzreli

Traja králi uzreli - hviezdu, čo sa ligotala, - príchod Krista hlásala; - do Betlema za ňou sa brali, - na kráľa sa pýtali, - drahocenné dary mu tam dali. Zlato ako kráľovi, - ktorý v srdciach vládnuť vždy má, - myrhu na znak mučenia, - kadidlom, hľa, uctili jeho - ako kňaza večného: - vítali ho, Kráľa velebného. Klaňali sa pokorne - Ježišovi zrodenému - a Synovi Božiemu. - Preto aj my uctime si ho, - Pána svojho mocného; - nech nás vedie mocná ruka jeho.

112. Traja slávni králi

Traja slávni králi od Východu - za hviezdou sa dali ku pochodu: - zlato, tymian, myrhu prinášali, - Spasiteľa túžobne hľadali. Kdeže sa ten nový kráľ narodil, - aby svoj ľud z jarma vyslobodil? - Lebo jeho hviezdu sme videli, - pokloniť sme sa mu my dnes chceli. Jeruzalem celý bol zbúrený, - kráľ Herodes stál tu podesený, - by trónu nezastihla ho strata, - zvolal zákonníkov i kniežatá. By sa o tej veci dozvedeli, - ihneď Sväté písmo otvoríli - a našli, že v meste Betleheme - mal by sa narodiť ten kráľ zeme. Lebo prorok píše: Hľa, Betlehem, - nie si v Judsku ty tá najmenšia zem; - z teba vyjde vodca ten vznešený, - ktorý má panovať v Izraeli. Hviezda, ktorá bola, sa stratila, - keď odchádzali, sa zas zjavila, - do Betlehema ich sprevádzala, - nad stajňou chudobnou pozastala.

113. Tri zázraky sa dnes stali

Tri zázraky sa dnes stali, - príchod Krista zvestovali. - Deň tento každý kresťan sláv, - on je pre nás vždy pravdy zjav. Dnes šli mudrci na cestu, - nasledujúc jasnú hviezdu. - Svetlo svetlom vyhľadali, - Ježiškovi dary dali. Nový div dnes z moci božskej - stal sa v Káne galilejskej, - kde z vody víno sa stalo, - božský zásah ukázalo. Vo vode rieky Jordána - Kristus prijal krst od Jána; - Boh Otec zjavil Syna nám, - v ňom našiel zaľúbenie sám. Kriste, svetu dnes zjavený, - buď nami vrúcne slávený: - Sláva buď Otcu Božiemu, - spolu i Duchu Svätému!

114. Ježiš sladký, dušiam

Ježiš sladký, dušiam hosť si, - darom pravých si radostí, - nad med sladkosť nad sladkosti, - slasť byť v tvojej prítomnosti. Nič tak milo nespieva sa, - nič tak rado neslýcha sa, - nič tak sladko nevníma sa, - jak Syn Boží, naša spása. Ježiš, nádej ľutujúcim, - milostivý žiadajúcim, - dobrotivý hľadajúcim, - sila krivdu znášajúcim. Krista všetci vyznávajme, - o lásku ho požiadajme; - k Ježišovi prichádzajme, - vždy viac lásky k nemu majme. Ježiš, naša sladkosť vrúca, - ty odplata nám budúca, - ty si naša nádej skvúca, - sláva nikdy nehynúca.

115. Ježišu, Ježišu

Ježišu, Ježišu, - nad slnko jasnejší, - nad mesiac si krajší, - nad perly vzácnejší, - Ježišu môj! - Meno to presväté, - nech je zvelebené, - nábožne uctené, - Ježišu môj! Ježišu, Ježišu, - z trónu velebnosti - dajže nám milosti, - ochráň nás v úzkosti, - Ježišu môj! - Daj nám kajúcnosti, - pravej skrúšenosti, - nad hriechmi ľútosti, - Ježišu môj! Ježišu, Ježišu, - ty darca milosti, - pomôž nám v ťažkosti, - v súžení, v žalosti, - Ježišu môj! - Zažeň mor, hlad, vojny - a daj čas pokojný, - milosťou prehojný, - Ježišu môj! Ježišu, Ježišu, - skrz Ducha Svätého - daj svetla jasného, - osvieť nás každého, - Ježišu môj! - Silu nám daj a čnosť - premôcť vždy diabla zlosť - a ľudskú nestálosť, - Ježišu môj! Ježišu, Ježišu, - chráň nás pred chorobou, - navštív nás pomocou, - stoj pri nás dňom-nocou, - Ježišu môj! - Priveď nás k pokániu, - ku hriechov vyznaniu, - a k tvojmu poznaniu, - Ježišu môj. Ježišu, Ježišu, - po tejto časnosti, - veď nás do večnosti, - anjelskej radosti, - Ježišu môj! - Nech ťa tam s tvojimi - chválime anjelmi, - s všetkými svätými, - Ježišu môj!

116. Ježišu, vznešená

Ježišu, vznešená - zbožnosti odmena, - milostí zdroj! - Ja hriešny ťa žiadam - a k nohám ti padám, - želiem hriech svoj! - [:Ach, zhliadni, zmiluj sa, - nad nami zľutuj sa! - Ježišu môj, - Ježišu môj!:] Ach, čo som učinil, - že som sa previnil - proti tebe: - stratil som spasenie, - ja biedne stvorenie, - stratil nebe. - [:Ach, zhliadni, zmiluj sa, - nad nami zľutuj sa! - Ježišu môj, - Ježišu môj!:] Zlý čin svoj ľutujem, - deň i noc ja želiem, - Pane milý! - Hriech svoj ti vyznávam, - tebe sa oddávam - v tejto chvíli. - [:Ach, zhliadni, zmiluj sa, - nad nami zľutuj sa! - Ježišu môj, - Ježišu môj!:] Spolieham na teba, - ach, ráč mi dať neba, - srdce čisté; - radšej smrť podstúpim, - než hriechom potupím - teba, Kriste. - [:Ach, zhliadni, zmiluj sa, - nad nami zľutuj sa! - Ježišu môj, - Ježišu môj!:] Skrz svoju krv svätú, - na kríži vyliatu - za svet, zlosti - a skrze mučenie, - bolestné trápenie, - ach, odpusť mi. - [:Ach, zhliadni, zmiluj sa, - nad nami zľutuj sa! - Ježišu môj, - Ježišu môj!:]

117. Kde je Ježiš

Kde je Ježiš, moja žiadosť, - môj najsladší Boh a Pán, - kam odišla moja radosť, - kdeže ho ja hľadať mám? - Duša moja zarmútená - ťarchu hriechov cíti moc, - Ježišovi odovzdaná - hľadá si ho deň i noc. V žiali volá duša moja: - Kam môj Ježiš odišiel? - V srdci mojom niet pokoja, - ó, kiežby som ho našiel! - Ach, kto vtáčie krídla mi dá. - by som mohol každý čas - lietať za ním, kde on býva, - a spolu s ním bývať zas! PÔjdem za ním po dolinách - prudkým behom, žiadosti, - po vrchoch a po jaskyniach - budem volať v žalosti. - Dravej zveri sa nebojím, - podstúpim čo aký boj, - viem ja dobre, - že obstojím, - keď ma bráni Ježiš môj! On odstráni strach a bolesť, - hriech i smrť on odháňa, - kde povstane diabolská lesť, - on je silná obrana. - On pevný štít proti zlosti, - múr pred zlobou zlých ľudí, - on je brána do radosti, - kde je on, hriech vypudí. On pod svoj plášť povždy skrýva - každé svoje stvorenie, - láskou svojou nás pokrýva, - núdza tam, kde on nie je! - A preto ja neprestanem - túžiť len za Ježišom, - jeho pomoc keď dostanem, - neupadnem pod krížom. Mám Ježiša, svoju radosť. - našiel som už ten poklad, - splnená je moja žiadosť, - pevný duše to základ. - Dnes ustúpiť všetko musí, - len Ježiša milujem, - vo mne žiadosť zlú udusí, - celkom sa mu venujem.

118. Kdes’, moje spasenie

Kdes’ moje spasenie, - [:láska moja:] - a srdca nadšenie - [:víťaz boja?:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:] Stratiac skrz hriech nebo - [:ja nezúfam,:] - Ježišu môj, v tebe - [:pevne dúfam.:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:] Keď dušu zachváti - [:hlboký žiaľ,:] - za tebou zalietam - [:v nebeskú diaľ.:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:] Boh na mňa dopustil - [:kríž, žalosti,:] - by som tak opustil - [:neprávosti.:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:] Tvoju mi daj, Pane, - [:dobrotivosť:] - do srdca pokánie, - [:trpezlivosť.:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:] Nech prijmem skrúšene - [:tvoje telo,:] - čo pre nás na dreve [:kríža pnelo.:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:] Amen, môj Ježišu, - [:dokončievam,:] - telo ti aj dušu - [:odovzdávam.:] - [:Ó, Ježišu môj,:] - v úzkostiach, - v žalostiach - [:sám pri mne stoj.:]

119. Kde si, môj premilý

Kde si, môj premilý - Pane a Kriste. - kde by sme uzreli - teba zaiste? - [:Daj svetlo zo seba, - veď si jasný, - nechcem žiť bez teba, - cesta spásy.:] Teba srdce moje - žiada dychtivo, - bez teba i tak mu - na zemi clivo. - [:Mojej duše cena: - meno tvoje, - poteš zarmútené - srdce moje.:] K svojej vždy pomoci - hľadať ťa budem, - i vo dne i v noci, - volať ťa budem. - [:Ukáž sa mi, Kriste, - presmutnému, - ráč dať srdce čisté - mne hriešnemu.:] Keď budeš vzdialený - odo mňa, Kriste, - že budem stratený, - to ja viem iste. - [:Ach, príď v tejto chvíli, - neodkladaj, - Ježišu môj milý, - pomoci daj!:] S tebou srdce moje - žiada sa spojiť, - bez teba nemôže túžby ukojiť. - [:Bez teba život môj, ťarchou mi je, - s tebou, Ježišu môj, - sladké žitie.:] Manna, slasť nebeská, - Pane a Kriste, - tys’ rozkoš anjelská, - lásky ohnište; - [:nasýť ma, daj seba, - ó, Bože môj, - a veď ma do neba, - Ježišu môj!:]

120. Ó, Ježišu, môj priateľu

Ó, Ježišu, môj priateľu - tebe srdce darujem, - telo, život, dušu celú, - tebe všetko venujem - [:Tys’ poklad môj a spasenie, - tys’ všetkých sŕdc potešenie. - Ó, Ježišu, Spasiteľu, - príď k nám, milý Tešiteľu!:] Ó, Ježišu, keď mám teba, - viac pre seba nežiadam, - zlato, striebro ja bez teba - za nič v svete pokladám - [:Skvost, perly, drahé kamene - bez teba viac nie sú v cene. - Ó, Ježišu, prišlý z neba, - všade hľadám ja len teba.:] Nech mi dajú i zem celú, - nebol by som spokojný, - bez teba, môj Spasiteľu, - ty môj poklad prehojný! - [:Ráč sa nado mnou zmilovať, - moju dušu potešovať. - Predrahý môj Spasiteľu, - daj sily duši aj telu.:] Nech mi svet aj všetky skvosty - a hojnosti daruje, - všetky svoje blaženosti - miesto teba sľubuje: - [:nadarmo sú tie hodnosti, - všetky svetské blaženosti, - bo bez tvojej prítomnosti - duša moja je v temnosti.:] Ó, Ježišu, ty jediné - duše mojej spasenie, - po smrti mi ráč dať večné - v nebesiach potešenie. - [:Svet opustím rád pre teba, - len ma prijmi ta do neba, - by som ti, všetkých kráľov Kráľ, - česť, slávu, úctu vďačne dal.:]

121. Čo trpieť má Spasiteľ náš

Čo trpieť má Spasiteľ náš, - písal prorok Jeremiáš, - aké bude znášať rany - sám Syn Boží, - z neba daný. Nepriatelia riekli sami - Buď tá rana medzi nami, - nech je Ježiš odsúdený - a na kríži usmrtený. Ach, tá hora Kalvária - nevinnú krv Krista vpíja, - nevinnú krv Spasiteľa, - ktorá tečie z jeho tela. Kriste, pre to umučenie - daj nám hriechov odpustenie, - daj nám svätej viery prameň, - zachovaj nás, Kriste! Amen.

122. Pán Boh, ktorý všetko stvoril

Pán Boh, ktorý všetko stvoril, - človekovi to hovoril: - Človeče, prach si zo zeme! - Sme len prach a pominieme, - v ten čas, v ktorý z tejto zeme - a z časnosti odídeme. Či rok tento, či o chvíľku, - natiahne smrť svoju strielku - a život náš šípom raní. - Medzi ľuďmi sveta mnoho, - kde nájdeme tvora toho, - čo pred smrťou sa ubráni? Ešte sila tá nežila, - čo by bola prevýšila - tu železnú smrti vládu - ni boháč smrť neuplatí, - v prach jak žobrák sa obráti, - vždy sa blíži k hrobu pádu. Ako čerstvý kvet mladosti, - tak aj márny kvet hodnosti - opŕchne a vráti sa v prach. - K mužom vedy a povesti - drahú si tiež smrť prekliesni. - Každý bude raz na márach. Koruny a slávne tróny - su len prachu milióny, - hoc’ sa skvejú jak blesk v zorách, - zlato, striebro a plášť zlatý - tak ako ten v zdrap odetý, - obráti sa v hrobe na prach. Človeka smrť isto-iste - dostihne na každom mieste. - Áno, v púšti tak i v horách, - preto v každej okolnosti - hotový buď zložiť kosti, - pamätajúc, že si len prach!

123. Svätý pôst sa započína

Svätý pôst sa započína, - k pokániu nás napomína, - zavčasu hnev boží krotiť, - od trestu sa oslobodiť. Nezdržujme len samého - pokrmu sa telesného, - ale chráňme sa i zlosti, - hriechu, každej neprávosti. Hriešny život zanechajme, - pokániu sa odovzdajme - horké slzy vylievajme - staré viny zotierajme. Dbajme vždycky na modlitby, - na bedlenie, božie služby, - na nábožné premýšľanie, - múk Kristových rozjímanie. Biednym, núdznym, utrápeným, - zarmúteným, opusteným, - štedrejší sa ukazujme, - všetko dobre vybavujme. By sme v duchu oživení, - rúchom čnosti ozdobení - do raja sa tak dostali - a sa večne radovali.

124. Ach, beda mne nešťastnému

Ach, beda mne nešťastnému, - hriešnikovi preveľkému, - hľa, pre moje previnenie - trpí Ježiš umučenie. - Kto je toho príčina, - že na kríži umiera? Hrôza v mojom srdci vstáva, - keď sa Ježiš na smrť dáva, - od Judáša je zradený - a falošne poľúbený. - Kto je toho príčina, - že na kríži umiera? Ach, jak Kristus je viazaný - ukrutnými reťazami, - vojaci ho bijú zlostne,- udierajú neľútostne. - Kto je toho príčina, - že na kríži umiera? Ja som horší nad Judáša, - ktorý Pána raz Ježiša - zlostným zradil poľúbením, - ja zas hriechom každodenným. - Kto je toho príčina, - že na kríži umiera? Judáš zhrešil raz, najatý, - mne neprejde deň nijaký, - v ktorom by som neobrazil, - kopiju mu v bok nevrazil. - Ja som toho príčina, že na kríži umiera.

125. Pristúp, pristúp sem, hriešniku

Pristúp, pristúp sem, hriešniku, - ber popol na pokánie! - Márny sveta milovníku, - pováž svoje skonanie. - Prach si iba, v prach sa vrátiš, - keď ťa krutá smrť zachváti, - do zeme sa zas navrátiš, - z ktorej si raz bol vzatý. Iste vieš, že príde ten čas, - hrozná doba lúčenia, - v telách mŕtvych vidíš neraz - príklad svojho zničenia: - čo si ty, to oni boli, - prv jak boli odumreli, - hľa, v prach sa už premenili, - v hroboch svojich zotleli. Cirkev to dnes predstavuje - skrz popola sypanie, - na čelo ti označuje - krížom naše skonanie; - by si z hriechu sa prebudil, - dobre k smrti sa pripravil - bys’ k dobrému sa povzbudil, - v pokání svoj vek trávil. Boha svojho že si hneval, - svedomie ťa dnes hnetie, - tomu, kto ťa vždy miloval, - zle si slúžil na svete; - pre svet, telo a stvorenie - viac si ty žil ako jemu. - Ach, spomeň si na smrť denne, - obráť sa už raz k nemu. Ľutuj srdcom hriech skrúšený - a rob zaň už pokánie, - vyznaj kňazom nariadeným - všetky hriechy spáchané; - neodkladaj polepšenie - na ďalší čas, ďalšie letá, - lebo nevieš okamženie, - v ktorom pôjdeš zo sveta.