429. Svätý Peter, svätý Pavol

Svätý Peter, Svätý Pavol - Rím ste ozdobili - a mnohé modly pohanské - smelo porazili. - Jedného Boha hlásali, - za meno Ježiš trpeli - a pri všetkých utrpeniach - zaňho bojovali. Ó, kniežatá apoštolov, - vás zvelebujeme, - Vám prinášame chválu, vďak, - vás ospevujeme. - Vy Cirkvi svätej ozdoby, - k vám duša láskou zahorí. - Povznáša sa náš vrúcny hlas: - Orodujte za nás. Vy ste lásku ku Kristovi - krvou dokázali, - keď nebáli ste sa smrti, - verní ste ostali. - V nás silu viery vzbudzujte, - by sme jak vy tak udatne - Cirkvi svätej sa oddali, - za ňu bojovali. Tam v nebi proste vždy za nás - Krista, Spasiteľa, - i my máme dnes za neho - útrap, bojov veľa. - My chceme vás nasledovať, - vo viere svätej vytrvať - a v tomto svojom horlení - i život v obeť dať.

462. Bože, vyslyš prosby naše

Bože, vyslyš prosby naše, - ktoré ti predkladáme, - za umrelých drahé duše - s vrúcnosťou si žiadame: - Zhliadni na ich trápenie - a bolestné vzdychanie. - Zmilujže sa nad všetkými - a do nebies ich prijmi! Tváre tvojej sú zbavené - a mukami trápené, - nemôžu si už pomáhať - musia našu pomoc mať. - Počuj, dobrý Pane náš, - vrúcnej prosby našej hlas: - Zmilujže sa nad všetkými - a do nebies ich prijmi. Prijmi prosby svojich verných - v chráme tvojom presvätom, - prijmi obeť za umrelých, - rozlúčených so svetom. - Očistca ich ohňa zbav, - kráľovstvo im svoje zjav. - Zmilujže sa nad všetkými - a do nebies ich prijmi.

468. Odpočinku večného daj

Odpočinku večného daj, - Bože, verným dušičkám, - tam, kde kvitne raj nebeský, - voveď, Pane, ich ty sám; - [:kde žiaľ nepoznajú, - večné blaho majú, - Bohu chválu vzdávajú.:] K tebe volám, Kriste, Pane, - uľav muky veľké im, - ty si umrel ťažko za ne, - podaj ruky trápeným. - [:Jedna kropaj stačí, - čo tiecť z rán ti ráči, - zhasiť ich bôľ najväčší.:] Toľké duše na nás smutné - z očistca múk volajú, - že sa srdce div nepukne, - keď ich čuje od žiaľu. - [:Pomáhajme im my - zotrieť všedné viny - so skutkami dobrými.:] Ony za nás tiež sa budú - modliť k Bohu skrúšene, - by sme boli čistí bludu, - keď sa smrť k nám dostane. - [:Pán Boh ich i za to - odmení bohato, - odmení ich bohato.:]

484. Tiekla voda z pravej strany

Yzopom ma pokrop, Pane, a hneď budem čistejší. Umy dušu, a dostane odev svoj nad sneh belší. [:Zmiluj sa nad nami, Bože, v nekonečnej milosti, tvoje zľutovanie môže zotrieť naše nečnosti.:] Nech je Bohu Otcu sláva, Synu, Duchu Svätému, nech sa úcta povždy vzdáva, večná nech je česť jemu! [:Zmiluj sa nad nami, Bože, v nekonečnej milosti, tvoje zľutovanie môže zotrieť naše nečnosti.:] Tiekla voda z pravej strany svätyne, aleluja, krstom v nej sme povolaní k nevine, aleluja! Zmiluj sa nad nami, Bože, v nekonečnej milosti, tvoje zľutovanie môže zotrieť naše nečnosti! Bohu, že je dobrotivý, vďaky vzdajme srdečné! On je k nám vždy milostivý včuľ i na veky večné. Zmiluj sa nad nami, Bože, v nekonečnej milosti, tvoje zľutovanie môže zotrieť naše nečnosti!

493. Otče náš

Otče náš, čo v nadhviezdnatej výši - v neprístupnej sláve kraľuješ, - k tebe sa dnes verný ľud tvoj blíži, - s anjelmi ti chválu vzdáva tiež. - Nech sa vznáša tvojho mena sláva - jak tymiána ľubovonný dym, - nech úcta, čo tvoj ľud ti vzdáva, - preborí sa k tebe do svätýň, - preborí sa k tebe do svätýň! Nežiadame striebro, zlato vídať, - ani rúcha pyšnú nádheru, - len nám k chlebu dennému ráč pridať - vieru, lásku, nádej, dôveru. - Keby sme ťa obrazili niekdy, - ó, nebiže nás bičom, Otče náš, - lež jak my odpúšťame všetkým - naše viny, Bože, odpusť nám, - naše viny, Bože, odpusť nám! Chráň nás, Otče, od úkladov pekiel, - dožič sily statne bojovať, - by sme mohli cieľ svoj raz dosiahnuť, - v stánkoch nebies teba milovať. - Odstráň od nás, čo nás v behu hatí - ku miestam slávy v sladkom pokoji, - tam v nebi, kde sa tešia svätí, - kde sa všetka túžba ukojí, - kde sa všetka túžba ukojí. Nech sa tvoje panstvo čím viac šíri, - od vzniknutia zory ružovej, - až kde svetlo padá v temná víry, - vo vesmírne diaľne diaľky spej. - Staň sa vôľa tvoja svätá tajná, - nech ľudia ju vždy ochotne plnia, - tak ako svätých duchov hajná, - keď pred mocou tvojou sa klonia, - keď pred mocou tvojou sa klonia.

498. Ježišu, Kráľu

Ježišu, Kráľu neba i zeme, - tebe sa klania anjelov chór, - velebnosť tvoju v hymnách a piesňach - vyznáva svätých i svätíc zbor. - Ukrývaš svoju tvár vo Sviatosti, - lež viera zrie ju tu oslávenú, - preto my Bohu vo svätostánku - vzdávame úctu a poklonu. Ježišu, Kráľu neba i zeme, - blažených duší opojenie, - zo srdca tvojho osláveného - plynie im večné potešenie. - Skrývaš ho pred nami vo Sviatosti, - túžime za tebou, nebeský zdroj. - Ježišu, Kráľu neba i zeme, - so Srdcom svojím nás večne spoj. Ježišu, Kráľu neba i zeme, - z lásky k nám telom učinený, - kam siaha okraj pevniny, mora, - zneje spev chvály rozochvený. - Ráč prijať láskavo pieseň našu, - ktorú ti zo srdca tu spievame, - požehnaj za to nám telo, dušu, - ktorú ti, Pane, oddávame. Ježišu, Kráľu neba i zeme, - ty si nás krvou svojou spasil, - ó, kraľuj v srdciach veriacich svojich, - vieru v nás oživ, vieru posiľ. - Veríme v teba, že ty si Boh náš, - že si cesta naša i život náš; - k tvojmu sa Srdcu láskou vinieme, - ty v sebe živý zdroj pravdy máš.

501. Ježiš, Mária i Jozef

Ježiš, Mária i Jozef, ctí si vás celý šíry svet: vás vzývam a v srdci nosím, vrúcne k vám o pomoc prosím: Ježiš, Mária, Jozef! Vás milujem, obľubujem, celý sa vám zdôverujem; žehnajte ma, opatrujte, vo dne, v noci ochraňujte: Ježiš, Mária, Jozef! Odvráťte náhlu smrť, škody, mor, vojnu, hlad, zlé príhody; čujte nás, keď vás voláme, keď čas príde na skonanie: Ježiš, Mária, Jozef! Duša keď z tela odíde, do Pánových rúk nech príde; diablu škodiť nám nedajte, mocne sa nás vždy zastaňte: Ježiš, Mária, Jozef! Pre Kristovo umučenie nech dosiahneme spasenie; nech nás minie večný plameň, ochraňujte nás vždy. Amen. Ježiš, Mária, Jozef!

507. Bože, ktorý stav manželský

Bože, ktorý stav manželský ustanovils’ v raji sám, ráč so svojím požehnaním milostivo stúpiť k nám! Ráč tých žehnať, ktorí tu dnes v stav manželský vstupujú a pred tvojím oltárom si vernosť stálu sľubujú. Sláva tebe, večný Bože, ktorý svety v moci máš, ktorý v srdcia city zbožné i cit lásky zasievaš! Daj, by ruky vyvolených tvoje slová spojili, aby v stave tomto svätom tvojej sláve slúžili. Veríme a vyznávame, Bože, tys’ pomocník náš, ku konaniu povinnosti svoju pomoc z neba dáš. Ťažké, iste, povinnosti stav manželský ukladá, nech im tvoja božia milosť v ťažkostiach vždy pomoc dá! Prijmi obeť, ktorú ruky kňazské ti podávajú, vyslyš prosby svojich verných, o ktoré ťa žiadajú! Daj, by žili v láske pravej, v úprimnej vždy svornosti, svojej svätej viery dary, vlej im v srdcia v hojnosti! Svätý Pán, čo manželstvo si na sviatosť povýšil nám, vo sviatosti spojených tu pravicou sám mocne chráň, aby stále čnostne žijúc meno tvoje vzývali a raz v nebi so svätými Hosana! ti spievali. Milostivý, dobrý Pane Kriste, pre nás súžený, tvojim divom v meste Káne tento stav bol poctený. Ako v chráme na oltári medzi nami prebývaš, v manželstve tak nech aj v tomto príbytok svoj milý máš. Kriste, Cirkvi svätej ženích, ochranca najvernejších, v Sviatosti k nám sťa Baránok vchádzaš najpokornejší! Ráč prebývať sám v tých srdciach, ktoré si tu dnes spojil, aby až po hroby tmavé nikto ich nerozdvojil. Novomanželov prítomných žehnaj, Bože, z výsosti. Daj im šťastia, požehnania, hojnosť svojich milostí! A keď aj kríž zošleš na nich, protivenstvá, trápenia, buď im to od teba znakom lásky, záloh spasenia!

523. V sedmobrežnom kruhu Ríma

V sedmobrežnom kruhu Ríma, - kde sa Petra chrám vypína. - Z tisíc hrdiel sa ozýva - pieseň nábožná, horlivá: - [:Živ, Bože, Otca Svätého, - námestníka Kristovho!:] A ten hlas sa mocne nesie - až do tichej hrobov skrýše; - po horách i po dolinách, - po mestách i pustatinách: - [:Živ, Bože, Otca Svätého, - námestníka Kristovho!:]

524. Bože, čos’ ráčil

Bože, čos’ ráčil slovenskému rodu, - po mnohoročnom ťažkom utrpení - láskavo vrátiť slobodnú zas hrudu, - aby žil na nej, jarma pozbavený. - [:Zdobený vencom slobody, cti, práva: - nech sa ti za to večná vďaka vzdáva, - nech sa ti za to večná vďaka vzdáva!:]

526. Teba, Bože, chválime

Teba, Bože, chválime, - teba, Pane, velebíme, - Teba, večný Otče, - uctieva celá zem. Tebe všetci anjeli, - tebe nebesia i všetky mocnosti, - tebe cherubíni a serafíni - bez prestania prespevujú: - Svätý, - svätý, - svätý Pán, Boh zástupov. - Plné sú nebo i zem - tvojej veleby a slávy. Teba oslavuje - slávny zbor apoštolov; - teba velebí veľký počet prorokov; - teba chváli vznešený zástup mučeníkov; - teba oslavuje - svätá Cirkev po celej zemi, - teba, Otče, nesmierne velebného, - i tvojho milovaného, - pravého a jediného Syna, - aj Ducha Svätého, - Tešiteľa nášho. Kriste, ty si kráľ slávy. - Ty si Otcov Syn od večnosti. - Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, - stal si sa človekom, - aby si vykúpil človeka. - Ty si zvíťazil nad smrťou - a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo. - Ty sedíš po pravici Boha - v sláve svojho Otca. - Veríme, - že ako sudca ešte raz prídeš. Preto ťa prosíme, - pomáhaj svojim služobníkom, - ktorých si vykúpil predrahou krvou. Pripočítaj nás k svojim svätým - vo večnej sláve. - Zachráň, Pane, svoj ľud - a žehnaj svojich dedičov. - A spravuj ich - a vyvýš ich až naveky. Po všetky dni - dobrorečíme tebe. - A chválime tvoje meno naveky, - až na veky večné. - Vo svojej láskavosti, Pane, - chráň nás v tento deň pred hriechom. - Zmiluj sa, Pane, nad nami, - zmiluj sa nad nami. - Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, - ako dúfame v teba. - V teba, Pane, som dúfal, - nebudem zahanbený naveky.