226. Večný náš Kráľ a Najvyšší

Večný náš Kráľ a Najvyšší - Spasiteľ verných najdrahší, - ty si premohol smrť ukrutnú - a žiješ slávou večitou, - a žiješ slávou večitou. Ježiš, ty nebies veleba, - víťazne stúpils’ do neba, - kde s Bohom Otcom panuješ - i s Duchom Svätým kraľuješ, - i s Duchom Svätým kraľuješ. Kňaz: Zhromaždila nás vospolok, aleluja. Ľud: Kristova láska, aleluja.

227. Daruj, ó, Ježiš, srdce mne

Daruj, ó, Ježiš, srdce mne, - chcem teba milovať, - moje bez tvojho je mŕtve, - nemôže lásky mať. - Za nie ja svoje srdce mám, - keď Ježiša svojho nemám, - v Sviatosti skrytého - a Boha živého. Ktorého more, zem celá - nemôže obsiahnuť, - v Sviatosti sa nám ukrýva, - srdcia chce pritiahnuť. - Pritiahni srdce aj moje - z márnosti sveta ku sebe, - duše mojej pravý, - ty Lekár láskavý! V Oltárnej tejto Sviatosti - krv, telo sú živé, - Bohočloveka vlastnosti - sú tu opravdivé. - Hoc’ nevidíme, veríme, - prijímame, čo si ctíme: - Krista sväté telo - a pravú krv jeho. Ó, Ježiš môj, z dôvernosti - v teba nádej skladám, - žiadúci božských milostí - k tvojim nohám padám. - Si anjelov potešenie, - srdciam našim osvieženie, - duší strážca istý; - z hriechov ich očisti! Ty, Otca odblesk a svätosť, - ó, Ježišu Kriste, - ty dušiam našim si radosť, - spasenie mám isté. - Daj, by nám srdcia zranené - tebou boli vyhojené, - Lekáru najsladší, - ty, poklad najväčší! Ó, Ježiš, tebe v Sviatosti - vrúcne sa klaniame; - čuj naše vrelé žiadosti, - ktoré tu skladáme: - Prosíme ťa, ochraňuj nás, - odvráť mor, vojnu, hlad od nás: - daj šťastné skonanie - a večné spasenie.

228. Nebo i zem, vyhlasujte

Nebo i zem, vyhlasujte - chválu Pána večného, - bez prestania pozdravujte - Srdce Krista milého! - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Ono skôr nás milovalo, - než sme my ho mohli znať; - v pokrm sladký nám sa dalo, - čo nám mohlo viacej dať? - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Pre všetkých je otvorené, - nikoho nevytvára, - dary v sebe uzavreté - i hriešnikom podáva. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Ten, kto k nemu sa utieka, - potešenie nachádza, - lebo z neho vždy preveľká - radosť ducha pochádza. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Srdce jeho plápolalo - láskou k človečenstvu vždy, - od počiatku neprestalo - platiť láskou naveky. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Ó, Ježiš náš najjasnejší, - prijmi naše volanie, - prijmi svojich verných duší - najvrúcnejšie oddanie! - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Ó, Ježiš, skrz lásku svoju - krvou Srdca Božského - obmy biednu dušu moju - od všetkého hriešneho. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Plameň mocný z ohňa tvojho - v srdci našom nech horí, - nech rozpáli ducha môjho, - rany, hriechov zahojí. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Žehnaj srdce moje stále, - daj mi silu, milosti - chváliť teba neustále - chcem tu i vo večnosti. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:] Daj, nech v nebi poznávame - slávu tvoju u Otca, - tebe večne sa klaniame - a spievame zo srdca. - [:Poďme k Srdcu Ježišovmu - a klaňajme sa jemu! - Znejte, piesne, k sláve jeho, - Srdca Pána večného!:]

229. Oslavujme najsvätejšie Srdce Ježišovo

Oslavujme najsvätejšie - Srdce Ježišovo, - venujme mu najvrúcnejšie srdca svojho slovo: - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti! Sedmorým, hľa, tokom z teba - presvätá krv prúdi, - prepotrebný liek to z neba - pre nás hriešnych ľudí. - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti! Otvor v boku, tá predrahá - ružoskvelá rana, - to je žriedlo lásky, blaha, - to do neba brána. - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti! Tys’ potecha zarmúteným, - slabým posilnenie, - spomôženie ubiedeným, - hriešnym odpustenie. - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti! Srdce tiché, ponížené, - všetkých ty vzor čností, - duše tebe zdôverené - vedieš k blaženosti. - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti! My sa teda s dušou, telom - tebe oddávame, - teba Pánom, Spasiteľom - svojím nazývame. - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti! S tebou tebe my žiť chceme, - ostávaj vždy s nami - a keď žiť tu prestaneme - spoj nás s nebešťanmi. - Srdce sväté, prevznešené - tys’ prameňom milosti, - ó, buď stále velebené - tu i vo večnosti!

230. Ó, Srdce, poklad nebeský

Ó, Srdce, poklad nebeský, - ty zbav nás všetkých nerestí, - tak túžime vždy po tebe, - ó, veď nás k neba velebe! Že ranila ťa kopija, - to kliatba hriechov spravila: - ó, Srdce, hrozne zranené, - len ty si naše spasenie. Keď nepriateľ ma napadne, - chráň dušu moju, - ó, Pane; tys’ brána nebies jedine - pri mojej smrti hodine. Krv z teba tokom prúdila, - by duša v nej sa umyla; - ty veniec z tŕňov na hlave - si uvil pre mňa k oslave. Ó, Milosrdnosť zázračná - nech slávi ťa reč povďačná; - len Srdce mi ty neodním, - nech so svätými vždy ho ctím.

231. Pozdravujme Božské Srdce

Pozdravujme Božské Srdce, - plné lásky plameňa! - [:Prebodnutie, krvácanie - lásku jeho znamená.:] Pred presvätým Srdcom tvojím - prosíme ťa úprimne: - [:daj, nech všetci bez prestania - v službe tvojej horlíme.:] Všetci chceme, žiadame si, - dokiaľ plynie život náš, - [:aby vždycky láska tvoja - plápolala živo v nás.:] Po skonaní, Božské Srdce, - vezmi všetkých do neba, - [:aby sme ťa milovali, - tešili sa u teba.:]

232. Sem srdce k Srdcu dones

Sem srdce k Srdcu dones, - by vzbĺklo plameňom, - nech dotýka sa nebies - tu v speve blaženom. - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:] Zhas náruživosť vo mne, - čo k zlu ma vábi vše, - by uctil som ťa hodne, - ó, Srdce najmilšie! - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:] Ó, Srdce, lásky more, - zmy blato mojich vín, - a zdvihni zas ma hore, - mňa láskou k sebe viň. - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:] Daj vidieť očiam mojim, - jak márny je ten svet, - nech vždy sa toho bojím, - jak skoro musím mrieť. - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:] Ó, Srdce len ma schovaj - do svojej rany dnu - a ihneď šťastný som, aj - keď zlí ma napadnú. - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:] Tu ťarcha núdze sladne - a zlahčie rameno, - tu teplie srdce chladné, - necíti bremeno. - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:] Nuž srdce moje, plesaj, - chváľ Krista blažene, - nech horia v tebe stále - očistné plamene. - [:Ó, Srdce, prameň lásky, - ty večný božstva chrám, - ty život náš vždy spravuj - a udeľ nebo nám.:]

233. Tisíc ráz buď pozdravené

Tisíc ráz buď pozdravené, - Božské Srdce, neba skvost, - hľaď na srdce zarmútené, - ktoré vzdychá o milosť. - Veď i teba prerazila - preostrá zbraň stotníka, - tak sa milosť rozmnožila, - že nás všetkých preniká. Odtiaľ čerpaj zmilovanie, - pokolenie Evino, - lebo jeho krvácanie, - biedy tvoje zmenšilo. - Z rany jeho voda i krv - na teba vyprúdila, - aby dušu obťaženú - od hriechov nám umyla. Keď mi hrozí búrka istá - a žiaľ srdce zoviera, - u Božského Srdca Krista - ono znova okrieva. - Keď ma mučí jarmo hriechu - a Sudcu sa obávam, - v Srdci tvojom mám potechu, - celkom sa mu oddávam. Vitaj, Srdce prevelebné, - celé moje bohatstvo, - v tebe moje srdce verné, - v tebe nájde víťazstvo. - Do lásky ma svojej prijmi, - aby som len tebe žil - a tak obmyl svoje viny, - milosť v sebe rozmnožil. Tebe žiť a zriecť sa viny - túžba moja jediná, - súd tvoj bude milostivý, - keď mi udrie hodina. - Do tvojich rán vdýchnem vtedy - dušu svoju úbohú, - nech do lásky večnej vletí - a sa teší vždy v Bohu.

234. Vzdajme chválu, česť i slávu

Vzdajme chválu, česť i slávu - Ježišovi sladkému, - ohlasujme lásku jeho - Srdca svetu celému. - [:Ono za nás neváhalo - bolestnú smrť podstúpiť - a tak nás od smrti večnej - milostivo vykúpiť.:] V plamennom sa mori topí, - čo zaiste znamená, - že v tom Srdci vždy prebýva - k ľuďom láska plamenná. - [:Ohňom lásky chce zapáliť - srdcia naše studené, - aby v nich čnosť prebývala - a žiadosti vznešené.:] Kríž ho zdobí a tŕňový - veniec ho korunuje, - čnosti nám tak odporúča, - ktoré najviac miluje. - [:Ó, predrahé Srdce Pána, - vzor tichosti, pokory, - daj nech radi pretrpíme - bolesti a priekory.:] Rana Srdca Ježišovho - nebo nám otvorila - a volá na dušu vernú: - Poď, nevesta rozmilá! - [:Boje samé máš vo svete, - tu je sladkosť pokoja, - tu je milo odpočívať, - tu sa rany zahoja.:] Potrp málo, bojuj stále, - sleduj Syna Božieho, - po krížovej ceste kráčaj - hor’ do mesta svätého. - [:Príde doba, keď sa márnosť - sveta nášho pominie - a na Srdci Pána svojho - duša verná spočinie.:]

235. Znej, pieseň, srdcom lásky

Znej, pieseň, srdcom lásky, - jej zvuky nech plynú - sťa sladké vtáčat hlasy - v nebeskú výšinu! - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú! My sme nemilovali - to Srdce vznešené, - obrážať sa nebáli - za nás prerazené. - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú! A ono lásky ohňom - vždy ešte k nám horí, - milosť vždy nájde ten v ňom, - kto sa mu pokorí. - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú! Vždy ešte jeho rana - tu je otvorená, - tu k životu je brána - tu nádej blažená. - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú! Ó, Srdce lásky plné, - pokornú prosbu mám; - nech ma tvoja krv zmyje, - zbuduj vo mne svoj chrám. - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú! Potom na búrnom svete - žiť budem v pokoji; - nech bieda trápi, hnetie, - láska tvoja zhojí. - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú! Ty láskou osladíš mi - poslednú hodinu - spojíš ma so svätými, - dáš slávnu otčinu. - Kam blesky slnka zrána - jas, žiar roznášajú, - zem, nebo Srdcu Pána - nech chválu vzdávajú!

236. Omša sa už začína

Omša sa už začína, - obeť chleba a vína, - ktorá bola Spasiteľom - ustanovená. Chváľme Boha spoločne, - prosme všetci srdečne, - staň sa, Pane, aby sme ťa - chválili večne. Sláva Otcu večnému, - Synu, Bohu milému, - buď podobne česť a chvála - Duchu Svätému. Sláva buď na výsosti, - Bože, tvojej štedrosti - a nám pokoj ráč darovať - z veľkej milosti. Daj, ó, Kriste premilý, - aby sme vždy plnili, - čo ty kážeš, a tak sa ti - večne korili. V teba, Bože, veríme - a v tom sa nemýlime, - že si Bohom trojjediným, - vždy vyznávame. Tys’ náš Otec, Stvoriteľ, - tvoj Syn je náš Spasiteľ - a Duch Svätý milostivý - náš Posvätiteľ. Prijmi, Pane, obetu, - ktorú kňaz ti koná tu, - na oltári obetuje - obeť presvätú. Skrze presvätú obeť - meno tvoje sa posväť, - aby ťa vždy ospevoval - s nami celý svet. Svätý, svätý, svätý Pán, - najvyšší si Ty Boh sám, - svätý Bože, ráč byť vždycky - milostivý nám!

237. Bože, plný láskavosti

Bože, plný láskavosti, - zhliadni na nás nehodných, - z náležitej pobožnosti - k omši svätej zídených. - Prijmi vďaky, ktoré, Pane, - z hlbín srdca vzdávame, - vyplň prosby prednášané, - keď obetu konáme. Sláva Bohu na výsosti, - Pánu sveta večnému, - na zemi buď mier v stálosti - ľudu bohabojnému. - Česť Kristovi, Baránkovi, - Ježišovi drahému, - každý vďaku nech vysloví - Bohu Duchu Svätému. Verím v Boha jediného, - v troch osobách mocného: - V Boha Otca, Syna jeho, - tak i v Ducha Svätého. - Verím v Cirkvi založenie, - so svätými spoločnosť, verím v zmŕtvych ja vzkriesenie - a v života večitosť. Prijmi, Otče náš nebeský, - túto obeť, lásky dar, - ktorú skladá ľud kresťanský - skrze kňaza na oltár. - Prijmi obeť za veriacich - a daj hojnej milosti - prijmi ju i za trpiacich - a vyveď ich k radosti. Svätý, svätý, najsvätejší - takto k Bohu voláme. - Zástupov Boh najmocnejší! - nábožne mu spievame. - Požehnaný, ktorý z neba - na oltár náš vstupuje - a v obeti zmiernej seba - samého nám daruje.

238. Bože, svetov mocný Pane

Bože, svetov mocný Pane, - zhliadni z výšky na svoj ľud, - ktorý v tvojom svätom stane - modlí sa tu za svoj blud. - Vzdáva ti tu čistú obeť - za nečistej mysle čin: - prijmi, Pane, ju i posväť - jak ju svätil Boží Syn. Z prachu zeme k sláve neba - zaleť zvučnej chvály hlas. - Vesmír i ľud, veleb Boha, - ktorý stvoril svet i nás. - Trojjediný i trojvečný - Boh, najvyšší, večný Pán; - tebe buď, ó Nekonečný, - budovaný v srdciach chrám. Ľudská nádej, - život, spása, - v Kristovi je zložená, - ktorý v Písme svätom hlása - pravé cesty spasenia. - Kto vždy na nich kráča, koná, - nezblúdi, sa nestratí; - kto nepozná hlas zákona, - večná smrť ho zachváti. Jedna je loď, ktorá vodí - ľudstvo plavbou života, - ktorá pevnú cestu brodí, - nikdy sa nestroskotá: - loď tá jedna, to je viera - v pravdu Kristom zjavenú, - kto jej srdce neodpiera, - sväto kráča k spaseniu. Aké dary priniesť máme, - tebe, Bohu svätému? - Akú obeť ti my dáme? - Dal si život každému! - Prijmi za nás svojho Syna, - ktorý obeť vykoná, - keď pod rúškom chleba, vína - plní nádej zákona. S Božím Synom ti splácame - čistej lásky slušnú daň; - i sŕdc svojich priestor dáme - tebe, ktorý si náš Pán. - Bývaj večne v nás jak v stane, - v mysli, v srdci a v duši, - snaha naša, - milý Pane, - by hriech tvoj byt nerušil. V jeden súzvuk naše hlasy - spája úcta veleby, - ktorou skvieš sa, Tvorca krásy, - v prírode i na nebi. - Malé tvory, veľké svety - teba chvália, Boh svätý, - z našich úst i z tvorstva znie ti: - Svätý, svätý, trojsvätý!

239. Bože, tvojej velebnosti

Bože, tvojej velebnosti - skrúšene sa koríme, - zapáľ oheň v nás milosti, - daj nech láskou horíme, - aby sme ťa milovali - ako v nebi anjeli, - obetu ti prinášali - hriechy svoje želeli. Sláva Bohu buď na nebi, - ktorý hľadí z výsosti, - pokoj ľuďom daj na zemi, - Ježiš, plný milosti. - Snímaš hriechy sveta zlého, - nebies brány otváraš, - zveš do blaha nebeského, - ktoré svojim verným dáš. Božie slovo ukazuje - pravú cestu do neba, - kto ho plní, verne čuje, - tomu sa báť netreba. - Učiň, Bože, s láskavosťou, - aby sme vždy plnili - slová tvoje s ochotnosťou - a tak sa ti ľúbili. V Boha všetci my veríme, - v Otca svojho večného, - v Stvoriteľa neba, zeme, - v Krista, Syna Božieho, - Duchom Svätým počatého - z Panny narodeného, - pre nás na svet poslaného - i v Ducha presvätého. Prijmi tieto dary, Pane, - na znak vďakov činenia, - tvojím kňazom prednášané, - ktoré sa tu premenia - v telo a krv Syna tvojho, - jak on v pravde vyslovil, - keď zákona už nového - obetu ustanovil. Tebe, Tvorca neba, zeme, - s touto žertvou rozmilou, - seba samých venujeme, - zbav nás hriechov, omylov. - Osvieť mysle leskom svitu, - zapáľ v srdciach lásky cit, - aby sme ti smeli ich tu - za obetu posvätiť. Svätý, svätý, Boh náš svätý, - zástupov Pán nazvaný, - Otče, Synu, Duchu Svätý, - v každej dobe buď s nami. - Plné tvojej slávy nebe, - zem je plná jasnosti, - korí sa tu, Bože, tebe - ľud veriaci v radosti.

240. Dietky srdca nevinného

Dietky srdca nevinného do kostola prišli sme - uctiť Krista premilého, - jemu zbožne spievame. - Prinášame srdcia svoje, - ktoré horia zbožnosťou, - čakajú nás žitia boje, - posilni nás milosťou. Bohu slávu, velebenie - chóry neba spievali, - keď radostné narodenie - Ježišovo hlásali. - Aj my svojmu Ježiškovi - slávu, chválu spievame, - nevinnému Baránkovi - svoju úctu skladáme. Tvoje slovo, Pane Kriste, - je nám cesta spasenia, - veríme len v pravdy čisté, - v slová tvojho učenia. - Podľa tvojej pravdy, Bože, - chceme žiť a chceme mrieť, - tak nás diabol nepremôže, - akokoľvek bude chcieť. Verím v Boha Otca, Syna, - v Boha Ducha Svätého: - zbaví ma len moja vina - raja blaha večného. - Verím v Cirkev všeobecnú, - tela z mŕtvych vzkriesenie, - verím tak i v slávu večnú, - v čistej duše spasenie. Ako dietok milovníka, - Ježiško, ťa poznáme, - tak skrz tvojho služobníka - obetu ti konáme. - Na oltári chlieb na telo, - víno na krv premeníš, - vzývame ťa, Kriste, vrelo; - pomáhaj a k nám sa zníž! Svätý, svätý najsvätejší! - s anjelmi tu spievame, - Ježiš Kristus najvzácnejší, - celí sa ti dávame. - Prijmi hlasy svojich dietok, - spievame ti s radosťou, - k tebe ako jarný kvietok - vinieme sa s nežnosťou.

241. Hlboko sa ti klaniame

Hlboko sa ti klaniame, - Bože náš na výsosti - na kolená v prach padáme - pred trón tvojej svätosti: - prijmi, ktoré ti konáme, - [:ó, Bože, pobožnosti.:] Moc a múdrosť nekonečná, - ktorá všetko stvorila, - velebnosť a svätosť večná, - ktorá ľudstvo spasila: - to je láska tá srdečná, - [:čo nás sem privábila.:] Sláva Bohu na výsosti, - ľudu pokoj, spasenie, - Bože, chráň nás od úzkosti, - pravé daj potešenie. - Tys’ Pán mocný od večnosti, - [:ty si naše spasenie.:] Buď nám, Pane, na pomoci, - privádzaj nás k pokániu, - milosti daj vo dne, v noci - ku každému konaniu. - Koríme sa tvojej moci, - [:daj posilu žiadanú.:] Verím v Boha najvyššieho, - v Syna jeho večného - verím v Ducha presvätého, - obom v božstve rovného. - Vieru srdca veriaceho - [:viď, keď vidíš hriešneho.:] Otče, náš dar chleba, vína - na tvoj oltár skladáme, - pre zásluhy svojho Syna - požehnaj ho, žiadame. - Že tu krv sa stane z vína, - [:z chleba telo, veríme.:] Sabaoth, Pán najslávnejší, - tebe Svätý! spievame, - že si ty sám najsvätejší, - pred svetom vyznávame. - K oslave, jak v čas terajší, - [:tak vždy vôľu nech máme.:]

242. Klaniame sa tebe, Bože

Klaniame sa tebe, Bože - Pánu svojmu skrúšene; - tvoja milosť nám vymôže nebies dary túžené, - [:Láska tvoja nech nám zruší - všetky hriechy v našej duši, - by sme hodne prinášali - túto obeť pochvaly.:] Sláva, vďaka nech sa chystá - Pánu Bohu na nebi, - za každý dar Srdca Krista, - daný podľa potreby. - [:Po smrti nás vnes do neba, - by sme ďalej ctili teba, - tebe vrúcne sa klaňali, - vďaky ti tam vzdávali.:] Veríme, že v osobách troch - je Boh jeden jediný: - Otec, ktorý všetko stvoril, - Syn, čo sníma nám viny: - [:Svätý Duch nás posväcuje, - vo sviatostiach očisťuje. - V tejto viere posilni nás, - všemohúci Pane náš!:] Prijmi, Pane, svojho Syna, - nášho Pána obetu, - skrz ňu odpusť všetkým hriechy - a daj čnostiam rozkvetu; - [:s Božským Srdcom dať ti chceme - svoje srdcia ponížené - za oslavu a prosenie, - za vďaky a zmierenie.:] Svätý, svätý! prespevujme, - chváľme Boha radostne, - bo sa ide vykonávať - tajomstvo to slávnostné. - [:Pod spôsobom vína, chleba, - obetovať chce sám seba - Ježiš v láske svojho srdca - a tak prosiť u Otca.:]

243. Kresťania, sem spiechajte

Kresťania, sem spiechajte, - Bohu chválu vzdávajte, - o Kristovi Ježišovi - tu rozjímajte. Telo Božie trápené, - svätou omšou slávené, - hľa, tu sa dnes predstavuje - naše spasenie. Nech je Bohu sláva, česť, - anjelská tak znela zvesť; - nám na zemi pokoj daný - nech zavráti lesť. Bože, ráč do milosti - prijať Cirkvi žiadosti, - ktoré teraz ti predkladá - tvoj kňaz z vrúcnosti. Boha, Otca večného, - v Krista Syna milého, - veríme tak ako v Božstvo - Ducha Svätého. Prijmi, večný Otče, tú - najčastejšiu obetu, - ktorú Ježiš sám pred smrťou - zanechal svetu. Kňaz chlieb, víno predkladá - a pred tvoju tvár skladá: - ráč požehnať tieto dary, - s nami ťa žiada. Svätý, svätý! spievame, - s anjelmi česť vzdávame: - Bohu, Otcu nebeskému - sa vždy klaniame.

244. K stolu Božej láskavosti

K stolu božej láskavosti - s pokorou prichádzame, - pred Ježišom v skrúšenosti - na kolená padáme, - [:keď večere Pána slávnej, - lásky jeho k svetu dávnej, - dnes pamiatku v úcte zjavnej - slávne vykonávame.:] Tebe slávu bez skončenia, - Kriste, prespevujeme, - pre večeru tú spasenia - teba zvelebujeme. - [:Ty, nesmiernej velebnosti, - prijmi naše povďačnosti, - ktoré tvojej láskavosti - teraz prisluhujeme.:] Veríme ťa prítomného - vo Sviatosti Oltárnej, - Bohčloveka láskavého, - čo v pamiatke preslávnej - [:pod spôsobom vína, chleba - k požívaniu dávaš seba - nám, veriacim, Pane z neba, - z lásky k hriešnym nám zjavnej.:] Oltár je, hľa, tvoj stôl svätý, - kde ti obetuje kňaz - chleba, vína dve podstaty, - jak si nám to kázal raz; - [:obeť veľkej velebnosti - ruší dávne pamätnosti, - pred tvár tvojej láskavosti - slávnostne pristupuje.:] Naveky si, svätý Bože, - neba, zeme ty Pane, - všetko ťa len chváliť môže, - velebiť neprestajne. - [:V prevelebnej tu Sviatosti, - v dare toľkej láskavosti, - v svojej svätej prítomnosti - skrytý byť neprestaneš.:]

245. My klaniame sa tebe

My klaniame sa tebe, - Bože na výsosti; - vyslyš naše v potrebe - na zemi žiadosti. - Keď my podľa zákona - obetu svätíme, - nech s tým, čo sa v nej koná, - tebe sa vďačíme. Ó, Bože náš na nebi, - tebe sláva sluší, - odstrán všetko na zemi, - čo náš pokoj ruší: - nech tu strachu zbavení - pokoj požívame, - radosťou naplnení - zbožne ťa vzývame. Evanjelium Pána - nie sú ľudské slová, - na ten základ stavaná - je Cirkev Kristova. - Pravdu, Boha samého - ono nám zjavuje, - šťastný, kto podľa neho - život svoj spravuje. Veríme, vyznávame - Boha trojjediného: - Otec, tak ho voláme, - stvoril svet z ničoho; - Syna z lásky nám on dal, - Ježiša drahého, - ktorý Človekom sa stal - skrze Ducha Svätého. Ó, zhliadni milo, Pane, - na chlieb, víno: dary - tebe obetované - na tomto oltári - a ktoré sa obrátia - v krv, telo Kristovo, - keď ony sa posvätia - skrz slovo kňazovo. Ducha k nebu vznášajme - v svojej skrúšenosti, - Svätý, svätý! volajme - Bohu na výsosti. - Plné sú slávy tvojej - nebo i zem, Pane, - daj, nech z temnosti svojej - pohanstvo povstane!

246. Ó, Bože na výsosti

Ó, Bože na výsosti, - zhliadni na nás, tu prítomných - a pozbav neprávosti - nás, hriešnikov poškvrnených, - [:keď službu ti konáme - a obeť prednášame.:] Buď sláva Najvyššiemu, - ktorý na nebi panuje, - mier ľudu pobožnému, - ktorý svoj hriech oľutuje. - [:Teba, Otče, chválime, - tebe dobrorečíme.:] Veríme v jediného, - mocného vždy Stvoriteľa, - Veríme v Syna jeho, - Ježiša Vykupiteľa - [:a v Ducha presvätého, - v podstate im rovného.:] Ráč prijať, Otče, lásky - obetu dnes nekrvavú, - v ktorej ti ľud kresťanský - prináša česť a oslavu; - [:nech s vôňou ľúbeznosti - vznáša sa do výsosti.:] Hlas vrúcne pozdvihujme - Svätý, svätý, najsvätejší! - s anjelmi prespevujme, - zástupov Boh najmocnejší. - [:Zem, nebo plné chvály, - sú Pána chorál stály.:]

247. Ó, Ježišu náš najmilší

Ó, Ježišu náš najmilší, - k obete sa schádzame, - ktorú tebe v čas terajší - skrze kňaza konáme. - Prijmi teda do milosti - vďačnú službu tu od nás, - aby s nami vo večnosti - tešili sa svätí z nás. Tak je, buď vždy Bohu chvála, - jeho česť vždy hľadajme, - nech ho všetci ľudia chvália, - vrúcnym srdcom žiadajme, - lebo Otcom všetkých je nás, - ktorý nás tak miloval, - že i Syna svojho za nás - na smrť dať neľutoval. Každý verí z nás doista - v Stvoriteľa mocného, - veríme aj v Jezu Krista - Spasiteľa drahého, - v Boha Ducha presvätého, - ktorý nás posväcuje, - a jedného z nás každého - k dobrému povzbudzuje. Otče milý, prijmi k sebe - obeť lásky synovskej, - ktorá sa tu vznáša k tebe, - požehnania udeľ jej, - aby nám tak umožnila - hriechov našich zotrenie - a u teba zaslúžila - nám budúce spasenie. V tej obeti božia sláva - skrýva sa v chlebe, víne - ale tvoja moc to dáva, - že podstata pominie - a sa stane z chleba, vína - telo i krv pravého - Krista Pána, tvojho Syna, - pokrm ducha zbožného. Svätý, svätý, najsvätejší, - Otec, Syn, Duch láskavý, - trojjediný, najslávnejší, - v troch osobách Boh pravý. - Nebo i zem Bohu plesá - v oslave nekonečnej; - daj, by tešiť mohli sme sa - s tebou, Pane, večne v nej.

248. Ó, trojjediný Bože

Ó, trojjediný Bože, - pred tebou kľačíme - a zbožnou modlitbou ťa, ó, Pane, prosíme, - by sme ti prinášali - Kristovu obetu, - nech veľké zásluhy jej - nás k tebe privedú. Na nebi oslavujú - ťa, Bože, anjeli, - čo ľuďom dobrej vôle - tvoj pokoj spievali; - my sa ti tu klaniame - a dobrorečíme, - i chválu prinášame - a vďaky úprimné. Ja verím v Boha Otca - i Syna Božieho, - nám z Panny zrodeného, - i Ducha Svätého; - tak v jednom večnom Bohu - tri verím osoby, - z nich každá na spasenie - mi mocne pôsobí. Včuľ prijmi, veľký Bože, - tú svätú obetu, - nech ti je ďakovaním, - za milosť presvätú; - skrz tieto dary všetkým - nám odpusť poklesky, - by sme ťa velebili, - Otče náš nebeský.

249. Poďte, duše s radosťou

Poďte, duše s radosťou svätú omšu sláviť, - s náležitou vrúcnosťou - Pána Boha chváliť. - Obeť srdca čistého - Pánu obetujme - a pred tvárou Mocného - hriechy oľutujme. - Ó, Pane, zmiluj sa! Sláva Bohu večnému, - Pánu na výsosti, - mier človeku stálemu - v každej svätej čnosti. - Bohu Otcu buď sláva, - Synovi milému, - podobne buď vzdávaná - česť Duchu Svätému. - Ó, Pane, zmiluj sa! Slovo Evanjelia - od Boha pochádza, - v ňom sa Pána zjavenia - základ vždy nachádza, - v ňom nás sám vyučuje - Ježiš, Boh láskavý. - Šťastný je, kto splňuje - jeho zákon pravý. - Ó, Pane, zmiluj sa! Verím v Boha jedného, - v podstatnej bytosti, - podľa osôb trojeho, - vždy bez pochybnosti. - Boh Otec, Syn, Duch Svätý - vo všetkom sú rovní, - to vyznáva každý z nás, - kresťan bohabojný. - Ó, Pane, zmiluj sa! Milostivo ráč k sebe - prijať tieto dary, - Bože, ktoré kňaz tebe - kladie na oltári - a daruj nám milosti, - aby obeť naša - prispela nám k radosti - v sláve Mesiáša. - Ó, Pane, zmiluj sa! Tebe sa zasväcuje, - táto obeť čistá - a ťa rozpamätuje - na smrť Jezu Krista; - Mária, buď u Syna - Prostrednica naša, - aby naša zlosť, vina - odpustenia našla. - Ó, Pane, zmiluj sa! Svätý, svätý! spievame, - Bohu v nebi chvála, česť a sláva večnému - nech sa povždy dáva! - Prespevujú v radosti - všetky tvory zeme - preto Bohu v zbožnosti - verní ostať chceme. - Ó, Pane, zmiluj sa!

250. Poďte, obnovme obetu

Poďte, obnovme obetu, - ktorú Kristus nechal svetu. - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti. Stvoriteľa oslavujme - a srdcia mu obetujme. - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti. Sláva buď Bohu na nebi, - Bože, ľud tvoj ťa velebí. - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti. V srdci je nám zaštepené - Ježiša sväté učenie. - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti. Veríme v Boha živého, - v svätej Trojici skrytého. - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti. K tebe sa, Pane, modlíme, - o dar milosti prosíme. - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti. Spievajme Svätý, presvätý, - Boh Otec, Syn i Duch Svätý! - Otče, zmiluj sa nad nami, - nad ľudom svojím biednym - a daj nám svätej milosti, - v dobrom stálosti.