- Ó, ľude môj, národe môj, - azda som ja nepriateľ tvoj, - že ma na smrť odsudzuješ - a života pozbavuješ?
- Z Egypta som ťa vyviedol, - do Kanánu ťa priviedol, - tys’ ma vyhnal, Kráľa svojho, - z kraja, miesta presvätého.
- Ja som ti dal berlu do rúk, - mne ty za to hrozný trest múk. - Ja som ti dal hodnosť trónu - a ty z tŕnia mne korunu.
- Ukrutne som Egypt trestal, - aby teba trápiť prestal, - tys’ mi za to zradu koval, - ukrutne si ma bičoval.
- Faraón ťa chcel obklopiť, - vojsko som mu dal potopiť, - a ty si ma k zlej náhrade - zradil zlostne v kňazskej rade.
- Otvoril som ti ja more, - zdvihol vlny jak múr hore, - vodil som ťa stĺpom jasným, - tys’ smrť žičil krikom hlasným.
- Ja som teba všade vodil, - more s tebou som prebrodil, - tys’ mi v srdce piku vrazil, - vodu s krvou mi vyrazil.
- Štyridsať liet som ťa vodil, - mannu som ti z neba hodil, - dal som ti aj zem prehojnú - a ty páchaš zradu zbojnú.
- Kŕmil som ťa živou mannou - a napájal vodou skalnou, - ty si mi ocot podával, - keď na kríži som skonával.
- Proti zlému som ťa chránil, - tys’ mi celé telo ranil, - ty si octom ma napájal, - v žízni horkú žič podával.
- Ja som sa za teba modlil - celý čas len v mukách brodil, - tys’ ma tupil, mne sa rúhal, - všetky zlosti na mňa luhal.
- Ja som horkú smrť podstúpil, - by som ťa, ľud svoj, vykúpil, - za hriechy čin už pokánie - večné minie ťa trestanie.